Štát musí v najbližších rokoch nájsť v rozpočte takmer 5-miliárd eur, pričom debaty o tom, kde by bolo možné ušetriť, sa čoraz viac týkajú aj sociálnej oblasti. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) opäť navrhuje, aby štát prehodnotil plošné sociálne dávky a aby ich spravil cielenejšími, respektíve adresnejšími. Minister práce Erik Tomáš však upozorňuje, že takéto riešenie naráža na zásadný problém, informujú Správy STVR.
Podľa riaditeľa Kancelárie RRZ Viktora Novysedláka súčasný sociálny systém len minimálne rozlišuje medzi stredne a vyššie príjmovými rodinami. Štát tak podľa neho podporuje rovnako chudobnejších ako aj vysokopríjmové rodiny, na ktoré ročne vynakladá viac ako miliardu eur.
Priestor na úspory vidí napríklad v úprave nastavenia daňového bonusu na dieťa, kde podľa neho existuje problém, že v rodinách s jedným nízko a jedným vysoko príjmovým členom je možné bonus uplatniť na toho s nižším príjmom, čím sa maximalizuje jeho čerpanie.
Trináste dôchodky „na mieru“
Ďalšou oblasťou na šetrenie by podľa RRZ mohlo byť vyplácanie trinástych dôchodkov. Novysedlák upozorňuje, že senior, bez ohľadu na výšku svojej mesačnej penzie alebo na to, či popri dôchodku pracuje, dostáva rovnako vysokú trinástu penziu, ktorá tento rok dosiahne 667 eur.
Analýzy RRZ pritom podľa neho ukazujú, že dôchodcovia ako skupina nepatria medzi najviac ohrozené a nemajú najnižšie príjmy v spoločnosti.
Tomáš: Povedzte mi, kto je chudobný
Minister práce Erik Tomáš na kritiku reaguje s tým, že hoci rozpočtová rada povedala, že treba dávky zadresniť, už nepovedala, ako presne to urobiť. Považuje to za veľmi náročnú úlohu, pretože by si vyžadovala stanovenie príjmovej alebo majetkovej hranice, ktorá by domácnosti rozdelila. „Pokiaľ nám to Rada pre rozpočtovú zodpovednosť povie, ktorá rodina je chudobná a ktorá bohatá, potom sa s ňou budem veľmi rád rozprávať,“ skonštatoval Tomáš.
RRZ navrhuje, aby sa adresnosť odvíjala od príjmu či majetku rodiny a aby sa prípadné znižovanie dávok dialo postupne, aby rodiny neprišli o peniaze skokovo. Takýto krok by podľa nich mohol ušetriť stovky miliónov eur.
K diskusii sa pridal aj prezident Inštitútu zamestnanosti Viliam Páleník, ktorý súhlasí s potrebou adresnejších opatrení. Tvrdí, že vláda by sa mala viac zamerať na počet členov v domácnosti, počet detí či na to, koľko nehnuteľností rodina vlastní.
Varuje, že starnutie populácie vytvára obrovský tlak na dôchodkový a zdravotný systém, a preto by vláda mala hľadať úspory v neadresných sociálnych výdavkoch a nemala by siahať napríklad na druhý pilier.
Prečo sú trináste dôchodky problém?
Trináste dôchodky predstavujú z pohľadu konsolidácie verejných financií výrazný problém najmä preto, že ide o plošné opatrenie bez ohľadu na majetkovú alebo príjmovú situáciu jednotlivých poberateľov. Vyplácajú sa totiž všetkým dôchodcom bez rozdielu – či už ide o seniorov s minimálnymi penziami, ktorí pomoc naozaj potrebujú, alebo o ľudí s nadpriemernými dôchodkami, ktorých finančná situácia je stabilná.
Výsledkom je, že veľká časť verejných prostriedkov ide aj tým, ktorí by ich reálne nemuseli dostať, čo znižuje efektívnosť vynaložených výdavkov.
Z konsolidačného hľadiska ide o značnú záťaž pre štátny rozpočet. Trináste dôchodky sa vyplácajú plošne a štát tak musí nájsť prostriedky na vyplatenie veľkej sumy. Tieto výdavky sú každoročné a nie sú podmienené ekonomickým rastom, čo znamená, že aj v čase rozpočtových problémov alebo recesie zostávajú veľkým fixným nákladom.
Plošné dávky zároveň neadresujú problém chudoby v seniorskej populácii efektívne. Ako sme už spomenuli, peniaze sa nerozdeľujú podľa potreby, ale rovnomerne medzi všetkých poberateľov dôchodkov, čím sa stráca možnosť cielenou pomocou výraznejšie zlepšiť situáciu najzraniteľnejších skupín.
Ak by sa trináste dôchodky vyplácali adresne, teda viac tým, ktorí majú nízke dôchodky, a menej alebo vôbec tým, ktorí majú vysoké príjmy, mohlo by sa pri nižších celkových nákladoch dosiahnuť vyššie sociálne prínosy.
Deje sa toho viac: Kto je najviac ohrozený chudobou?
Štát síce nevie presne stanoviť hranicu medzi chudobnými a bohatými, avšak zo štatistík je zrejmé, že určité domácnosti sú najviac ohrozené príjmovou chudobou, zatiaľ čo iné sa na takýto scenár pozerajú z veľmi bezpečnej vzdialenosti. V skutočnosti čelí tejto forme chudoby oveľa viac Slovákov, než by ste si mysleli.
Presným definíciám príjmovej chudoby, ako aj skupinám, ktoré sú ňou najviac ohrozené, sme sa podrobne venovali v samostatnom článku. Nájdete ho na tomto odkaze.
