Hoci je štvrtá Ficova vláda pri moci už nejaký ten piatok, štát podľa viacerých odborníkov stále nehospodári tak, ako by mal. Jedným z nich je aj Ľubomír Andrassy, predseda Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR. V rámci prezentácie návrhu štátneho záverčného účtu za rok 2024 v pléne Národnej rady (NR) SR skonštatoval, že pretrvávajúce deficitné hospodárenie verejného rozpočtu na Slovensku prispieva k rastu verejného dlhu. Ten za rok 2024 dosiahol úroveň až 77,6-miliardy eur, čo predstavuje 59,3 percenta hrubého domáceho produktu (HDP). Na jeho slová upozornil denník Pravda.
Andrassy poukázal na to, že dlhodobá fiškálna neudržateľnosť a prehlbujúce sa riziká verejných financií sa už odrazili aj na zhoršení medzinárodného ratingu Slovenska, čo môže mať negatívne dôsledky na cenu financovania štátneho dlhu v budúcnosti.
Štát mal rezervu, no HDP zaostal
Podľa Andrassyho bol rozpočet za rok 2024 schválený bez pôvodného uplatnenia limitu verejných výdavkov, ktorý bol dodatočne zavedený až v máji 2024 spolu s novelou rozpočtových pravidiel verejnej správy. Limit bol stanovený na 57,7-miliardy eur a podľa aktuálnych údajov bol splnený s rezervou približne 112-miliónov eur.
Reálny rast HDP však zaostal za očakávaniami najmä pre pomalšie oživenie globálneho obchodu a slabší výkon nemeckého priemyslu, na ktorý je slovenská ekonomika ako otvorená a exportne orientovaná krajina výrazne naviazaná.
Eurofondy čerpáme nesprávne
Predseda NKÚ ďalej kritizoval neefektívne čerpanie finančných prostriedkov Európskej únie (EÚ). Podľa jeho slov Slovensko nedokáže naplno využiť potenciál eurofondov na podporu udržateľného rozvoja. Uprednostňuje sa financovanie mäkkých projektov na úkor strategických investícií, ktoré by mohli priniesť dlhodobé pozitívne efekty pre ekonomiku a sociálnu stabilitu.
Výrazným príkladom bola nesystémová plošná energopomoc, na ktorú Slovensko v rokoch 2022 až 2024 vynaložilo 4,2-miliardy eur, z toho 3,3-miliardy pochádzali zo štátneho rozpočtu a takmer miliarda eur zo zdrojov EÚ.
Kopa výziev, jedna vážnejšia ako druhá
Andrassy napokon upozornil, že energopomoc, dôchodková politika a verejné zdravotníctvo nie sú jediné výzvy, ktoré ohrozujú dlhodobú stabilitu verejných financií. Situáciu podľa neho ešte viac komplikuje nepriaznivý demografický vývoj vrátane rekordne nízkej pôrodnosti zaznamenanej v minulom roku.
Ďalší tlak na verejné zdroje vytvára aj modernizačný dlh, ktorý postupne narastá nielen v oblasti zdravotníctva a dopravnej infraštruktúry, ale aj v sektore životného prostredia a vodárenskej infraštruktúry. Bez riešenia týchto problémov sa podľa Andrassyho budú finančné riziká Slovenska v budúcnosti len prehlbovať.
Čo hrozí Slovákom?
V súvislosti s narastajúcim verejným dlhom a pretrvávajúcim deficitným hospodárením, na ktoré upozornil predseda NKÚ SR, hrozí Slovákom viacero negatívnych dôsledkov.
V prvom rade vyšší dlh zvyšuje riziko, že Slovensko bude musieť v budúcnosti platiť viac za obsluhu svojho dlhu, teda za úroky zo štátnych pôžičiek. Vyššie úroky znamenajú, že väčšia časť verejných financií pôjde na splácanie dlhov, čím zostane menej peňazí na kľúčové oblasti ako zdravotníctvo, školstvo či dôchodky.
Zhoršujúca sa dôveryhodnosť krajiny na finančných trhoch, ako sme spomenuli, môže viesť aj k zníženiu ratingu, čo by ešte viac zdražilo nové pôžičky pre štát. To by mohlo mať priame dopady na bežných ľudí, napríklad formou zvyšovania daní alebo škrtov vo verejných výdavkoch, aby sa znížil rozpočtový deficit a stabilizoval dlh.
Navyše, ak Slovensko nedokáže efektívne využívať eurofondy na strategické investície, bude to mať negatívny vplyv na ekonomický rast a zhoršenie kvality verejných služieb.
Veľkým rizikom je aj demografický vývoj. Starnutie populácie a nízka pôrodnosť zvyšujú tlak na verejné financie, pretože klesajúci počet pracujúcich bude musieť financovať rastúce náklady na dôchodky a zdravotnú starostlivosť. Bez reforiem v oblasti dôchodkového systému, zdravotníctva či trhu práce hrozí, že tieto výdavky sa stanú neúnosnými.
Ak sa súčasné trendy nezastavia, Slovensko by mohlo v budúcnosti čeliť zhoršeniu životnej úrovne, vyššej daňovej záťaži, obmedzeniam v sociálnych programoch a spomaleniu hospodárskeho rastu. Hrozí potom aj prehlbovanie regionálnych rozdielov a odliv mladých ľudí do zahraničia za lepšími príležitosťami.
Štát má hlboké praskliny
Vyššie sme spomenuli dôchodky, respektíve demografické riziká späté so starnúcou populáciou. Ako sme vás informovali v samostatnom článku na tomto odkaze, ide o obrovský tlak, ktorý v budúcnosti povedie k výraznému okresaniu dôchodkov. A nielen to. Hrozbou je aj úplny kolaps štátneho systému.
Zatiaľ čo dnes na jedného dôchodcu pripadajú takmer štyria pracujúci, už o dvadsať rokov sa tento pomer zmení k horšiemu. Aj podľa tých pozitívnejších odhadov budú na dôchodcu len dvaja ľudia v produktívnom veku.
Prognózy pritom ukazujú, že priemerný vek obyvateľov na Slovensku stúpne zo súčasných 40,2 roka na viac ako 49 rokov, a to už do roku 2060. Z toho vyplýva, že v roku 2060 bude na 100 ľudí v produktívnom veku pripadať 101,2 osôb v neproduktívnom veku. A to rozhodne nie sú jediné alarmujúce predpovede. Ďalšia tvrdí, že do roku 2050 bude na Slovensku chýbať približne 21 percent pracovnej sily.
Keďže Sociálna poisťovňa fugnuje na princípe priebežného financovania, kde súčasní pracujúci platia dôchodky pre aktuálnych seniorov, pokles počtu pracujúcich a súbežný nárast dôchodcov spôsobí matematickú nerovnováhu, výsledkom ktorej pravdepodobne budú nižšie dôchodky.
Situácia sa pritom môže ešte viac zhoršiť aj v dôsledku zmien, ktoré avizovalo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Erik Tomáš, šéf rezortu, chystá zavedenie dôchodkového stropu pre manuálne pracujúcich. Vysvetlil, že toto opatrenie partí medzi kľúčové ciele aktuálneho volebného obdobia – ide o záväzok, ktorý je súčasťou programového vyhlásenia vlády.
Dôchodkový strop má tejto skupine ľudí zabezpečiť odchod do dôchodku v skoršom termíne, než aký vyplýva zo súčasného nastavenia automatizovaného systému, ktorý je naviazaný na priemernú dĺžku života. Očakáva sa, že návrh bude konkretizovaný (a možno aj finalizovaný) už v priebehu nasledujúcich mesiacov. Bude však predstavovať značnú finančnú záťaž, čo údajne môže vyriešiť zmena, v systéme odvodov – osoby, ktorých sa to týka, budú platiť vyššie odvody.
