Slovenské domácnosti v posledných týždňoch čelia ďalšiemu zdražovaniu energií. Podľa aktuálnych údajov z pražskej burzy PXE vzrástla cena elektriny pre rok 2025 v polovici mája na 106,93 eura za megawatthodinu (MWh), čo je medzitýždenný nárast o 2,7 %. Podobne stúpa aj cena zemného plynu, ktorá na obchodnom uzle TTF dosiahla hodnotu 35,156 eura za MWh, čo predstavuje týždenné zdraženie o 1,5 %.
Hoci tieto ceny nedosahujú najvyššie tohtoročné hodnoty, ich rast je dôvodom na obavy mnohých domácností, ktoré už dnes zápasia s vysokými životnými nákladmi.
Február priniesol cenové vrcholy, apríl úľavu
Najvyššie ceny energií boli tento rok zaznamenané vo februári. Elektrina sa vtedy obchodovala za 114,8 eura za MWh, pričom aktuálne ceny sú stále o približne 7 % nižšie. Zemný plyn vo februári dosiahol maximum až 57,241 eura za MWh, čo znamená, že súčasná cena je nižšia až o 39 %.
Naopak, apríl priniesol najnižšie ceny energií v tomto roku. Elektrina sa dostala na minimum 9. apríla s cenou 94,670 eura za MWh a plyn bol najlacnejší 29. apríla, keď cena klesla na 31,956 eura za MWh. Aprílový pokles cien súvisel najmä s miernejším počasím a pokojným vývojom na geopolitickej scéne.
Napriek súčasnému zdražovaniu odborníci upozorňujú, že nejde o mimoriadne dramatický vývoj, ale skôr o korekciu trhu, ktorý je prirodzene citlivý na sezónne výkyvy a geopolitické udalosti.
Neprehliadnite
Domácnosti čaká koniec dotácií, riešením sú zelené energie
Slovenské domácnosti by sa však mali pripraviť na ďalší nárast cien energií od budúceho roka. Vláda totiž plánuje ukončiť plošné dotácie cien energií, čo sa môže prejaviť výrazným nárastom účtov za elektrinu a najmä za plyn. Podľa analytikov by práve domácnosti vykurujúce plynom mali pocítiť najväčšiu záťaž.
Jednou z možností, ako znížiť dopad rastúcich cien energií, je výraznejšie investovanie do obnoviteľných zdrojov energie (OZE). Slovenská asociácia pre udržateľnú energetiku (SAPI) už dlhodobo poukazuje na to, že práve zelená energia môže byť účinnou ochranou pred vysokými cenami energií.
Slovensko brzdia administratívne prekážky
Rozvoj zelených technológií však na Slovensku dlhodobo komplikuje byrokracia a nedostatočná kapacita energetickej siete. SAPI upozorňuje najmä na zdĺhavý proces posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA), ktorý trvá aj niekoľko rokov. V súčasnosti na Slovensku nie je ani jedna veterná elektráreň, ktorá by úspešne ukončila tento proces.
Ďalším problémom je zastaraná a nedostatočne flexibilná energetická infraštruktúra, ktorá nedokáže efektívne absorbovať nové kapacity z obnoviteľných zdrojov. Ak by štát urýchlil modernizáciu infraštruktúry a odstránil administratívne bariéry, podľa SAPI by domácnosti mohli výrazne ušetriť a zároveň prispieť k zníženiu emisií a zlepšeniu kvality ovzdušia.
Investície do zelenej energie by navyše priniesli nové pracovné miesta v sektoroch s vysokou pridanou hodnotou, ako sú energetické úložiská, digitalizácia a moderný priemysel.
