Slováci musia na dane a odvody pracovať dlhšie než v minulom roku. Potvrdzuje sa tak smutný fakt, že na štát v tomto roku pracujeme dlhšie než „na seba“. Celkovo sa Slovensko umiestnilo na 17. mieste spomedzi ostatných krajín Európskej únie (EÚ).
Takzvaný deň daňovej slobody (DDS) sa na Slovensku posunul a nastal vo štvrtok 26. júna 2025. V minulom roku bol tento deň podľa Inštitútu slobody a podnikania o štyri dni skôr.
Slováci pracujú dlhšie
Ako vyplýva zo štatistík, v tomto roku musia Slováci pracovať dlhšie. Lepšie je na tom susedné Česko, ktoré deň daňovej slobody dosiahlo už začiatkom júna. Pre porovnanie je Slovensko však na tom lepšie oproti Nemecku. Nemci si na tento deň počkajú do najbližšej nedele (29. júna 2025). Slovensko sa tak nachádza niekde v strede medzi ostatnými európskymi krajinami a ako sme naznačili, obsadilo 17. priečku.
Predseda Inštitútu slobody a podnikania Ján Oravec pre STVR priblížil, že prepočet vychádza z ekonomicky suchého dáta. Tieto dáta hovoria „že Európska komisia predpokladá, že na rok 2025 bude podiel výdavkov verejných financií na hrubom domácom produkte 48,2 percenta.“
Najhoršie výsledky za posledné roky
Ako uvádza portál O peniazoch, Slovensko v tomto roku zaznamenalo najhoršie výsledky za 25 rokov. Naopak, najlepší výsledok sme zaznamenali v rokoch 2003 až 2008, kedy sa tento deň pohyboval okolo konca mája. V roku 2003 to bolo 27. mája a v roku 2007 dokonca už 13. mája.
Na prvom mieste v rebríčku je Írsko, ktoré dosiahlo DDS 31. marca 2025, nasleduje Malta (12. mája 2025) a prvú trojku uzatvára Cyprus (28. mája 2025). Ak sa pozrieme na opačný koniec rebríčka, najhoršie dopadlo Francúzsko, ktoré dosiahne DDS až 30. júla 2025. Tesne pred ním je Fínsko (28. júla 2025) a Rakúsko (19. júla 2025).
Slováci na seba pracujú 189 dní
Ak sa výpočty premietnu do dní, znamená to, že zamestnanci musia pracovať a podnikatelia vykonávať podnikateľskú činnosť 176 dní. Čiže do spomínaného 26. júna 2025, aby pokryli všetky výdavky. Zvyšok času (189 dní) pracujú zamestnanci a podnikatelia „na seba“.
Inštitút slobodného podnikania (ISP) upozornil, že verejné výdavky štátu sa vymkli spod kontroly. Ako hlavnú príčinu vníma nechuť uskutočňovať reformy. IPS poukázal napríklad na zbytočné ministerstvá, príliš veľkú verejnú správu alebo dotácie podnikom. ISP si myslí, že najväčším problémom štátu je neschopnosť prejsť od plošných dotácií k adresným. Práve toto by podľa inštitútu výrazne znížilo verejné výdavky.
