Európska komisia predložila návrh opatrenia, ktoré umožní členským štátom EÚ ukončiť dlhodobé kontrakty na dovoz ruského zemného plynu do roku 2027. Hoci tento legislatívny krok môže právne zakladať vyššiu moc a teoreticky chrániť členské krajiny pred pokutami zo strany ruského koncernu Gazprom, slovenský štátny dodávateľ plynu SPP má vážne pochybnosti o účinnosti takéhoto postupu.
Dôvodom je veľmi individuálny charakter zmlúv s Gazpromom, ktorý môže znamenať, že rozhodnutie Európskej komisie samo o sebe nebude dostatočne silným argumentom na vyhnutie sa sankciám
Miliardové riziko pre Slovensko
Slovensko odoberá ruský plyn na základe dlhodobého kontraktu, ktorý má štátne SPP podpísané s Gazpromom platne až do roku 2034. Hoci došlo k prerušeniu dodávok plynu cez Ukrajinu na začiatku roka 2025, Rusi opätovne obnovili dodávky vo februári cez južnú trasu prostredníctvom plynovodu TurkStream cez Maďarsko. Ak by Slovensko jednostranne využilo novú európsku legislatívu na vypovedanie kontraktu do konca roka 2027, podľa vlastných analýz SPP by mohlo čeliť významným finančným postihom zo strany Gazpromu.
Problémom je predovšetkým klauzula „take-or-pay“, ktorá zaväzuje odberateľov plynu zaplatiť za dohodnutý objem, aj keď reálne plyn neprevezmú. Podľa odhadov slovenského SPP by v prípade uplatnenia tejto klauzuly požiadavky Gazpromu mohli dosiahnuť až 16 miliárd eur pri súčasných cenách zemného plynu.
SPP vyjadrilo obavy, že by aj tak právne silný argument, akým je vyššia moc, nemusel byť pred súdnymi a arbitrážnymi autoritami automaticky prijatý, nakoľko presné podmienky takejto okolnosti bývajú v zmluvách veľmi úzko definované.
Európska komisia preto aktuálne žiada všetky členské štáty vrátane Slovenska o detailné sprístupnenie informácií o existujúcich zmluvách s dodávateľmi plynu z Ruska. Okrem kľúčových údajov bude nutné odhaliť aj špecifické textové formulácie, na základe ktorých následne Únia určí, či nové európske predpisy splnia kritériá vyššej moci a umožnia unikať odberateľom právnym následkom pri ukončení zmlúv.
Slovenské a maďarské námietky
Hoci sa podiel dovážaného ruského plynu do Únie výrazne znížil z 45 percent v roku 2022 na súčasných približne 18 percent, stále predstavuje významnú časť európskej energetickej spotreby a je dôležitý predovšetkým pre krajiny ako Slovensko a Maďarsko. Tieto krajiny otvorene namietajú proti celoplošnému zákazu ruského plynu v EÚ a argumentujú vysokým rizikom rastu cien energií pre domácnosti a podnikateľský sektor.
Slovenská vláda odhaduje, že úplné zastavenie dovozu ruského plynu by mohlo ceny energií zvýšiť o minimálne 30 až 50 percent. Maďarská vláda situáciu vyhodnocuje ešte dramatickejšie, keď tvrdí, že domácnosti v Maďarsku by po ukončení kontraktov s Gazpromom mohli zaplatiť dvoj- až štvornásobok súčasných cien. Tieto čísla pritom Brusel spochybňuje ako neopodstatnené a argumentuje tým, že podobné varovania sa v minulosti nenaplnili.
Neprehliadnite
Napriek výhradám oboch týchto členských štátov načrtla Európska komisia určitý kompromis. Návrh obsahuje prechodné obdobie, v ktorom krajiny so zvýšenou mierou energetickej závislosti, ako sú Maďarsko a Slovensko, môžu uplatniť výnimku až do začiatku roka 2028.
Okrem toho Brusel pripravuje plán na ďalšie rozšírenie zásobovania plynom z alternatívnych zdrojov, predovšetkým zvýšením dovozu skvapalneného zemného plynu (LNG), napríklad z USA. Zároveň sa očakávajú významné investície do obnoviteľných zdrojov energie, ktoré by mali pomôcť vyrovnať pokles zásobovania ruským plynom.
Energetická politika na križovatke
Situácia týkajúca sa ruského plynu a právnych dôsledkov, ktoré by mohli vyplynúť z jednostranného ukončenia dlhodobých kontraktov, jasne ukazuje komplikácie, ktorým čelí spoločná európska energetická politika. Kým väčšina členských krajín podporuje ukončenie závislosti od dodávok energie z Ruska ako opatrenie proti financovaniu vojny na Ukrajine, riziká súvisiace s právnymi konzekvenciami a možnými arbitrážnymi spormi zostávajú otvorenou otázkou.
Komisia si uvedomuje citlivosť témy a oznámila podrobný monitoring zmien v zmluvách jednotlivých krajín s Gazpromom. Jej cieľom v tejto fáze je predovšetkým právna istota postupu a nájdenie riešenia, ktoré by chránilo ekonomické záujmy členských štátov. Právny názor expertov naznačuje, že bez presného formulovania vyššej moci v kontraktoch je ťažké so stopercentnou istotou predvídať výsledok prípadných arbitráží.
Komisii sa zároveň podarilo pripraviť komplexný rámec opatrení, ktoré by mali napomôcť diverzifikovať zdroje energie v Európe a podporovať investície do dlhodobo udržateľných alternatív. Otázkou ostáva, akým spôsobom a ako rýchlo budú členské štáty schopné túto zelenú transformáciu naplniť a či budú ochotné znášať krátkodobý finančný dopad takýchto zásadných zmien energetickej stratégie.
