Zdražovanie energií na Slovensku pokračuje aj v máji. Aktuálne trhové dáta zverejnené denníkom Teraz.sk naznačujú, že po krátkom období poklesu sa ceny elektriny a zemného plynu opätovne vydali smerom nahor. Napriek tomu, že súčasné ceny ešte nedosahujú tohoročné maximum, domácnosti sa musia pripraviť na možné ďalšie zvýšenie v dôsledku plánovaného ukončenia plošných dotácií.
Cena elektriny opäť rastie, maximum zo začiatku roka zatiaľ nepokorila
Na pražskej burze PXE obchodná cena elektrickej energie s dodávkou v roku 2025 vzrástla v polovici mája na 106,93 eura za megawatthodinu (MWh). Týždenne to predstavuje zvýšenie o 2,7 percenta. Hoci ide o nový krátkodobý nárast, tohtoročné maximum, zaznamenané 11. februára na úrovni 114,8 eura za MWh, zostáva zatiaľ neprekonané. Aktuálne ceny sú teda približne o 6,9 percenta nižšie v porovnaní s februárovým vrcholom.
Podobný scenár sa odohral na trhu s plynom. Na holandskom obchodnom uzle TTF sa cena zemného plynu s dodaním v nasledujúcom mesiaci vyšplhala na 35,156 eura za MWh, čo predstavovalo týždenné zdraženie o 1,5 percenta. Aj v prípade plynu však trh ostáva výrazne pod maximálnou hodnotou tohto roka, zaznamenanou vo februári na úrovni 57,241 eura za MWh. Súčasná cena zemného plynu je teda stále o 39 percent nižšia než počas zimného vrcholu.
Zaujímavosťou je, že najnižšie ceny tento rok boli dosiahnuté v apríli. Elektrická energia zaznamenala svoje minimálne úrovne 9. apríla, keď sa obchodovala za 94,670 eura za MWh. Zemný plyn klesol na minimum 29. apríla, keď dosiahol 31,956 eura za MWh. Tieto hodnoty reflektovali miernejšie počasie, nižší tlak spotreby a pokojnejšiu geopolitickú situáciu.
Koniec štátnych dotácií spôsobí rast cien
Cenový vývoj, ktorý trhy sledujú posledné týždne, nemusí byť podľa analytikov nutne predzvesťou dramatického zdražovania. Rasť sa zatiaľ považuje za bežnú korekciu po nízkych cenách v predchádzajúcom období. Energetické trhy sú však veľmi citlivé, pričom dôležitú úlohu zohrávajú faktory, ako je počasie, geopolitický vývoj, dopyt priemyslu či technické poruchy energetickej infraštruktúry.
Neprehliadnite
Slovenské domácnosti by však mali byť pripravené aj na výraznejšie zvýšenie faktúr za energie už od budúceho roka. Dôvodom je rozhodnutie vlády o ukončení plošného dotovania cien elektriny a plynu, čo môže mať za následok citeľný rast konečných cien. Podľa očakávaní odborníkov bude navýšenie výraznejšie pri zemnom plyne, zatiaľ čo elektrina má byť drahšia len miernejšie.
Experti zo Slovenskej asociácie pre udržateľnú energetiku (SAPI) tvrdia, že Slovensko má potenciál výrazne zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov energie (OZE), čo by mohlo ceny energií dlhodobo stabilizovať alebo dokonca znížiť. Podľa nich by prijatie ambiciózneho zeleného scenára znamenalo nižšiu závislosť krajiny na dovoze palív zo zahraničia, významné zníženie emisií a zároveň aj zníženie celkových nákladov spojených s negatívnymi dopadmi znečistenia ovzdušia.
Problémy obmedzujú rozvoj zelených energií
Aktuálna situácia v SR však pre takýto prechod zatiaľ nie je priaznivá. Hlavnou prekážkou sú zdĺhavé administratívne procesy, predovšetkým posúdenie vplyvov na životné prostredie (EIA). Podľa SAPI ani jedna z plánovaných slovenských veterných elektrární ešte tento proces definitívne neukončila. Niektoré projekty pritom čakajú na záverečné stanovisko už štyri roky, čo poukazuje na výrazné nedostatky administratívneho systému.
Ďalším limitujúcim faktorom je nedostatočne flexibilná a moderná energetická infraštruktúra, ktorá aktuálne nie je pripravená absorbovať rastúce množstvo OZE. Súčasná elektrizačná sústava nie je prispôsobená na integrovanie nových kapacít a tým vytvára vážnu prekážku pre ďalší rozvoj „zelenej“ energie.
Ak by Slovensko dokázalo efektívne vyriešiť uvedené legislatívne a infraštruktúrne problémy, investície do obnoviteľných zdrojov by podľa expertov mohli priniesť nielen stabilnejšie a dostupnejšie ceny energií, ale tiež nové pracovné miesta v odvetviach moderného priemyslu, digitalizácie a energetických úložísk. V každom prípade však úspech tohto scenára závisí aj od jasnej politickej stratégie, podpory investícií a kvalitne vedenej verejnej diskusie.
