Národná banka Slovenska (NBS) v utorok (24. júna) na tlačovej konferencii informovala, že výrazne zhoršuje prognózu ekonomického rastu Slovenska pre tento rok. Guvernér NBS Peter Kažimír zároveň upozornil, že náročné obdobie, ktoré čaká slovenskú a európsku ekonomiku, sa už začína prejavovať aj na trhu práce, informuje denník Teraz.sk.
NBS zhoršila svoju prognózu ekonomického rastu v porovnaní s jarnou predikciou takmer na polovicu. Kým na jar očakávala rast na úrovni dvoch percent, po novom predpokladá, že ekonomika v tomto roku porastie len o niečo viac ako jedno percento, konkrétne o 1,2 percenta. Kažimír pripomenul, že ešte minulý rok banka pre tento rok odhadovala možný rast na úrovni troch percent.
Zhoršený výhľad pre ekonomiku vychádza podľa odborníkov z NBS najmä zo zapracovania vyšších ciel vo svetovom obchode do aktuálnej predpovede. Na jar totiž ešte nebolo zrejmé, ako sa vyvinie situácia s hrozbami zavádzania ciel zo strany Spojených štátov a ako na ne dotknuté krajiny zareagujú. Negatívny vplyv na rast má mať aj aktuálna geopolitická situácia a nevyhnutné ozdravovanie verejných financií.
NBS upozorňuje na širšie negatívne vplyvy
Guvernér Kažimír zdôraznil, že slovenská a európska ekonomika majú pred sebou veľmi náročné obdobie. Situácia sa podľa neho začína komplikovať o to viac, že negatívne vplyvy už cítiť aj na trhu práce, ktorý bol dlhé roky odolný voči šokom. Očakáva, že firmám sa bude dariť horšie, čo sa prejaví menším počtom vytváraných pracovných miest a menšou ochotou investovať do budúceho rozvoja.
Inflácia by mala byť pod vplyvom slabého ekonomického rastu pod kontrolou, pričom prognóza banky predpokladá jej tohtoročnú úroveň okolo štyroch percent. Výkonný riaditeľ NBS Michal Horváth doplnil, že v budúcom roku by sa inflácia mohla dostať bližšie k dvom percentám. Pomôcť by tomu malo aj posilnenie eura v reakcii na balíček americkej administratívy, ktoré zlacňuje dovozy na Slovensko.
Čo to znamená pre občanov?
Zhoršená prognóza NBS znamená pre bežných ľudí na Slovensku niekoľko konkrétnych a citeľných dopadov, ktoré sa dotknú najmä ich peňaženiek a istoty na trhu práce. V skratke to signalizuje príchod náročnejšieho obdobia, v ktorom sa životná úroveň väčšiny ľudí pravdepodobne nebude zlepšovať.
Hlavným dôsledkom spomalenia ekonomického rastu na úroveň len 1,2 percenta je, že firmám sa bude dariť horšie. To sa priamo premietne do pomalšieho rastu platov. V prostredí, kde ekonomika takmer nerastie, nemajú zamestnávatelia veľký priestor ani motiváciu na výrazné zvyšovanie miezd.
Zároveň, pri predpokladanej inflácii na úrovni okolo štyroch percent, budú ceny tovarov a služieb stále rásť rýchlejšie ako platy mnohých ľudí. V praxi to znamená, že reálna mzda a kúpna sila obyvateľstva bude stagnovať alebo dokonca mierne klesať. Za svoju výplatu si teda Slováci kúpia menej ako predtým.
Guvernér Kažimír zároveň upozornil na ďalší vážny signál, a to, že negatívne vplyvy sa už začínajú prejavovať aj na trhu práce, ktorý bol dlhé roky odolný. Pre ľudí to znamená väčšiu neistotu. Spomalenie ekonomiky a menšia ochota firiem investovať bude mať za následok, že sa bude vytvárať menej nových pracovných miest. Hľadanie novej práce tak môže byť ťažšie a tlak na zvyšovanie platov zo strany zamestnancov bude slabší.
Prečítajte si tiež
Nová prognóza ekonomického rastu Slovenska nie je jedinou novinkou, ktorú nám bankový sektor prináša. Centrálna banka tiež nedávno zverejnila správu s výsledkami prieskumu, v ktorej poukazuje na zásadnú transformáciu finančného trhu.
Prieskum potvrdil akceleráciu digitalizácie naprieč celým sektorom. Najdôležitejšou infraštruktúrou zostáva cloud, ktorého využívanie dosiahlo 79,1 percenta, čo je nárast oproti 71,9 percenta v roku 2022. Éra osobných návštev kamenných pobočiek taktiež ustupuje, keďže digitálne založenie účtu (onboarding) ponúka už 62 percent bánk a poisťovní. Banky tiež evidujú výrazný nárast v počte klientov, ktorí si účty otvárajú online.
Výrazne sa presadzuje aj AI, ktorú implementovalo už 41,8 percenta inštitúcií, pričom v bankovníctve je to až 65,4 percenta a v poisťovníctve 51,7 percenta.
O ďalších trendoch, ktoré priamo či nepriamo ovplyvnia všetkých klientov, si môžete podrobnejšie prečítať v samostatnom článku na tomto odkaze.
