Premiér Robert Fico veľmi nemilo prekvapil vyhlásením, že by Slovensku v dnešnej dobe prospela neutralita. Tento názor prezentoval na pôde ministerstva hospodárstva len niekoľko hodín pred plánovaným okrúhlym stolom u prezidenta Petra Pellegriniho, kde mali lídri parlamentných strán diskutovať o navyšovaní obranných výdavkov. Jeho slová okamžite vyvolali ostré reakcie opozície aj koaličného partnera – ten upozorňuje, že takýto krok by de facto znamenal vystúpenie z NATO. Téme sa venujú Aktuality.sk.
Predseda vlády reagoval na otázky médií, s akým postojom ide na stretnutie k prezidentovi. Uviedol, že má pocit, že sa vo svete „hýbu ľady“. V súčasných, podľa neho nezmyselných časoch zbrojenia, keď si zbrojárske firmy „mädlia ruky“ podobne ako farmaceutické firmy počas pandémie, by Slovensku veľmi svedčala neutralita.
Dodal, že otázku neutrality Slovenska nastolil „veľmi oficiálne a veľmi jasne“, no zároveň priznal, že takéto rozhodnutie, „bohužiaľ, nie je v jeho rukách“. Tieto slová spôsobili otrasy naprieč celým geopolitickým spektrom, pričom na ne upozornili aj renomované zahraničné médiá, vrátane AP News.
Čo je NATO?
NATO, celým názvom Organizácia Severoatlantickej zmluvy, je politicko-vojenská aliancia, ktorá spája krajiny Európy a Severnej Ameriky. Jej hlavným a základným cieľom je zaručiť slobodu a bezpečnosť svojich členov politickými a vojenskými prostriedkami. Sídli v belgickom Bruseli.
Aliancia vznikla krátko po druhej svetovej vojne, konkrétne 4. apríla 1949 podpisom Severoatlantickej (Washingtonskej) zmluvy. Jej založenie bolo priamou reakciou na rastúcu hrozbu a rozpínavosť Sovietskeho zväzu. Západné demokracie sa rozhodli vytvoriť spoločný obranný pakt, ktorý by odradil akýkoľvek potenciálny útok a zabránil vzniku ďalšieho veľkého konfliktu v Európe.
Srdcom celej Aliancie a jej najdôležitejším princípom je článok 5 Washingtonskej zmluvy. Ten zakotvuje princíp kolektívnej obrany, ktorý hovorí, že útok na jedného člena sa považuje za útok na všetkých členov. To znamená, že ak by bol ktorýkoľvek členský štát (vrátane Slovenska) napadnutý, všetci ostatní členovia sú povinní prísť mu na pomoc, a to v prípade potreby aj použitím ozbrojených síl.
NATO teda možno považovať za akúsi „záruku“ toho, že ak by nás nedajbože napadla iná krajina, automaticky by tým vyhlásila vojnu aj ostatným štátom, ktoré sú členmi organizácie. Táto skutočnosť má útočníka odradiť od toho, aby „stiskol červený gombík“, keďže by si tým mohol zabezpečiť katastrofické dôsledky. Dá sa teda povedať, že členstvo v NATO má z hľadiska vojnových konfliktov viac-menej prevenčný charakter.
Slovensko von z NATO? Mnohí nesúhlasia
Aj preto sa niet čo čudovať, prečo slová premiéra spôsobili tak obrovský rozruch. Šéf Progresívneho Slovenska Michal Šimečka označil premiérove vyjadrenie za škandalózne a blúznenie. Zdôraznil, že neutralita v realite znamená jediné, a síce vystúpenie Slovenska z NATO, čo je pre bezpečnosť krajiny absolútne kľúčové. Šimečka obvinil Fica, že spochybňuje celé zahraničnopolitické ukotvenie krajiny a „podhadzuje nás Putinovi“.
Nepriamo, no jasne, zareagoval aj koaličný partner a predseda Hlasu Matúš Šutaj Eštok. Pripomenul, že všetci traja najvyšší ústavní činitelia, vrátane Roberta Fica, podpísali memorandum o jasnom ukotvení Slovenska v Európskej únii (EÚ) a NATO. Zdôraznil, že členstvo v Aliancii poskytuje Slovensku bezpečnostný dáždnik a strana Hlas bude aj naďalej garantom toho, že sa krajina od tohto smerovania neodkloní.
Príliš vysoká cena
Slovensko je členom NATO od roku 2004 a spolieha sa na kolektívnu obranu. V kontexte Ficových slov viacerí pripomínajú osud krajín, ktoré boli neutrálne. Exemplárnym príkladom je Ukrajina, ktorá bola neutrálna, keď ju v roku 2022 napadlo Rusko, ktoré na jej neutralite trvá aj naďalej a je proti jej členstvu v NATO.
Naopak, Fínsko a Švédsko po desaťročiach neutrality svoje postoje po ruskej agresii prehodnotili a do Aliancie vstúpili.
Ak by Slovensko naozaj vystúpilo z NATO, paradoxne by muselo svoje výdavky na obranu ešte výrazne navýšiť, aby dokázalo samostatne zaistiť svoju bezpečnosť.
Deje sa toho viac: Fico sa čoraz viac vzpiera, prikláňa sa k Rusku
Náklonnosť Fica smerom k rusku už asi nemožno spochybňovať. A nedokazujú to len debaty o neutralite, ale aj diskusie na úrovni EÚ o plošnom ukončení dodávok ruských energií na územie bloku od roku 2028. Fico tvrdí, že bez ruského plynu sa nám bude žiť veľmi ťažko – hovorí o možnej pokute od Gazpromu vo výške 20-miliárd eur, hrozbe nedostatku plynu či dokonca o riziku masívneho zdražovania.
Tejto téme sme sa podrobnejšie venovali v samostatnom článku, ktorý nájdete na tomto odkaze.
