Ambulancie naprieč Slovenskom zápasia s rastúcim zaťažením, ktoré spôsobila nedávno zavedená transakčná daň. Tá výrazne zvyšuje ich náklady najmä pri nákupe liekov a špecializovaného zdravotníckeho materiálu, pričom poskytovatelia ambulantnej starostlivosti varujú, že bez okamžitého zásahu štátu dopadnú tieto náklady priamo na pacientov.
Násobná daňová záťaž na ambulancie
Podľa stanovísk Zväzu ambulantných poskytovateľov (ZAP) a Asociácie súkromných lekárov (ASL) je situácia vážna predovšetkým pri špecializovaných ambulanciách aplikujúcich tzv. „áčkové lieky“. Ide pritom najmä o biologickú liečbu či onkologické lieky, ktoré sa objednávajú vo vysokých finančných objemoch. Ambulancie tieto lieky nakupujú za vlastné financie, no zdravotné poisťovne im preplatia len základnú cenu lieku bez transakčnej dane, ktorá tak zostáva celá na pleciach lekárov.
Pre ambulancie napríklad onkologického typu pritom transakčná daň predstavuje mesačne náklady od 100-tisíc do 150-tisíc eur. Samotná transakčná daň je pritom platená opakovane – od výrobcu k distribútorovi, od distribútora k lekárni a následne od lekárne k samotnému poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti. V dôsledku to znamená, že tá istá položka podlieha až trojnásobnej daňovej povinnosti.
U všeobecných lekárov je situácia miernejšia, no aj tu predstavuje nová daň mesačnú finančnú záťaž približne vo výške 300 eur na ambulanciu.
Zvýšené náklady pravdepodobne ponesie pacient
Odborné asociácie uvádzajú, že samotnú výšku poplatkov, ktoré budú možno nútení lekári zaviesť, zatiaľ presne nie je možné vyčísliť. Zhodujú sa však v názore, že ak vláda neprijme rýchle opatrenie a nevyjme ambulantný sektor spod tohto daňového zaťaženia, bude sa situácia iba zhoršovať. Ambulančné zariadenia pravdepodobne pristúpia ku kompenzácii zvýšených nákladov cez dodatočné poplatky vyberané priamo od pacientov. Takéto opatrenie by bolo legitímne v rámci súčasného právneho rámca, keďže ambulancie majú právo účtovať pacientom služby nezahrnuté do verejného zdravotného poistenia.
Neprehliadnite
Celá situácia však môže nadobudnúť dramatické rozmery, najmä pokiaľ ide o pacientov vyžadujúcich pravidelnú a nákladnú liečbu, ako sú práve onkologickí pacienti alebo tí, ktorí využívajú biologickú terapiu. Administratívne riešenie zo strany štátu zatiaľ výrazne viazne. ZAP tvrdí, že aktuálne rokovania s ministerstvom zdravotníctva sú prakticky zastavené, hoci zavedenie transakčnej dane kritizovali aj nemocnice. Tieto dokonca aktuálny stav považujú za diskriminačný, pretože väčšina štátnych zariadení je zo spomínaného daňového bremena vyňatá.
Otázka transakčnej dane smeruje na pôdu Európskej komisie
Výrazný tlak na kompetentných kladú aj zamestnávateľské organizácie pôsobiace v sektore zdravotníctva, ktoré tento problém otvorili aj pred Európskou komisiou. Ich hlavným argumentom je diskriminačná povaha dane, zvýhodňujúca štátne zariadenia pred súkromnými poskytovateľmi. Minister zdravotníctva Kamil Šaško, nominant strany Hlas-SD, ešte v apríli pripustil, že je pripravený v rámci súčasnej koalície rokovať o prípadnej úprave či zrušení spomínanej dane. Konkrétne kroky však zatiaľ neboli oznámené.
Týmto krokom a aktivitám poskytovateľov zdravotnej starostlivosti v rámci Slovenska rastie pravdepodobnosť, že situácia sa dostane do štádia, kedy bude zavedenie poplatkov pre pacientov nevyhnutné. Verejnosť, a najmä dotknutí pacienti, tak netrpezlivo očakávajú, či vláda pristúpi ku konkrétnemu riešeniu a zabráni prehlbovaniu krízy v ambulantnej zdravotnej starostlivosti.
