Slovenské domácnosti by v budúcnosti mohli výrazne znížiť svoje faktúry za elektrinu, ak prispôsobia svoju spotrebu dennej dobe. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) totiž analyzuje možnosti zavedenia dynamických cien elektriny, ktorých výška by sa odvíjala od aktuálnej situácie na dennom trhu. Cieľom je motivovať ľudí, aby svoju spotrebu presúvali do hodín, keď je elektrina lacnejšia, informuje denník Pravda.
Úrad týmto krokom reaguje na požiadavky Európskej únie, no zároveň zdôrazňuje, že bude prihliadať na slovenské podmienky. „Sme suverénny štát a zároveň plnohodnotný člen EÚ, ktorý k reguláciám pristupuje pragmaticky a zodpovedne,“ uviedol predseda ÚRSO Jozef Holjenčík.
Dodal, že systém založený na spotovej cene už dnes umožňuje spravodlivejšie nastavenie cien pre domácnosti a úrad chce túto filozofiu posunúť ďalej. „Momentálne komplexne analyzujeme možnosti trhu. Rozhodujeme s rešpektom k európskym pravidlám, ale predovšetkým v súlade s potrebami slovenských domácností,“ uzavrel Holjenčík.
Ako by to fungovalo?
Pri zmluve na produkt s dynamickým oceňovaním sa ceny elektriny menia každú hodinu podľa vývoja na burze. Tieto ceny sa zverejňujú deň vopred, napríklad na stránke organizátora krátkodobého trhu s elektrinou OKTE.sk.
Domácnosti si tak môžu sledovať, kedy je elektrina najlacnejšia, a podľa toho si plánovať svoju spotrebu. Energeticky náročnejšie činnosti, ako je pranie, sušenie bielizne, umývanie riadu v umývačke či varenie, by tak mohli presunúť do výhodnejších hodín a tým znížiť svoje celkové náklady na elektrinu.
Inteligentný merač ako základný komponent
Základným predpokladom pre to, aby mohli domácnosti využívať výhody dynamických cien, je ich zapojenie do systému inteligentného merania (IMS). To znamená, že musia mať nainštalovaný inteligentný merač spotreby. Druhou podmienkou je mať uzatvorenú zmluvu s dodávateľom na produkt, ktorý dynamické (spotové) oceňovanie ponúka.
Cieľom regulačného úradu je, aby v budúcnosti prevažná časť spotreby domácností prebiehala práve v lacnejších hodinách, čo by okrem úspor pre ľudí znížilo aj záťaž na prenosovú sústavu.
Na čo Slováci míňajú najviac elektriny?
Z údajov Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry (SIEA) vyplýva, že absolútne najviac elektriny Slováci míňajú na bežnú spotrebnú elektronikou, čiže napríklad televízor alebo počítač. Tento segment si zvyčajne pripisuje podiel 21 až 27 percent. Na druhom mieste je chladnička s mrazničkou (12 až 26 percent), na treťom varenie (14 až 20 percent).
Ostatné segmenty si bežne pripisujú do 10 až 11 percent percent:
- Osvetlenie: 5 až 20 percent
- Práčka: 5 až 11 percent
- Umývačka riadu: 3 až 9 percent
- Klimatizácia: 0,1 až 11 percent
- Rýchlovarná kanvica: 6 až 8 percent
- Mikrovlnná rúra: 6 percent
- Vysávanie: 5 až 8 percent
- Žehlenie: 2 až 8 percent
- Ostatné: 2 až 3 percentá
Koniec energopomoci: Ako to ovplyvní elektrinu?
Ako zrejme viete, štát od budúceho roka plánuje ukončiť plošné dotovanie cien energií a nahradiť o adresnejšou, teda ekonomicky výhodnejšou formou. Plošné dotácie stoja štátnu pokladnicu obrovské sumy peňazí, a teda brzdia prebiehajúcu konsolidáciu verejných financií.
Súčasné údaje však naznačujú, že ani po skončení plošnej energopomoci by elektrina nemala výrazne zdražieť. Základná cena elektriny na trhoch sa vrátila na úroveň spred konfliktu na Ukrajine, pohybujúc sa okolo 70 eur za MWh.
V porovnaní s energetickou krízou v roku 2022, keď sa cena blížila k tisíc eurám za MWh, ide o výraznú úľavu. To znamená, že samotná komodita, ktorá tvorí približne 35 percent z celkovej faktúry, je momentálne lacnejšia. Z pohľadu európskeho porovnania si navyše Slovensko stále udržuje jednu z najnižších regulovaných cien elektriny (18 centov za kWh).
No aj keď je trhová cena nízka, pre niektorých spotrebiteľov sa môžu faktúry zvýšiť, ak nebudú v platnosti iné podporné mechanizmy.
Dôležitou súčasťou konečnej ceny sú aj poplatky a dane, ktoré na Slovensku tvoria až 30 percent z celkovej sumy, čo je nad európskym priemerom. Hoci vláda znížila DPH na elektrinu z 20 percent na 19 percent od začiatku roka 2024, tento malý pokles nemusí zásadne zmeniť celkovú záťaž.
V zhrnutí teda možno povedať, že kým základná cena elektriny je priaznivá, konečné účty domácností budú výrazne ovplyvnené inými faktormi, vrátane štátnych regulácií, poplatkov a ich vlastnou spotrebou. Pre tých, ktorí sú technicky vybavení a flexibilní, sa môžu otvoriť nové možnosti úspor prostredníctvom odberu elektriny v čase záporných cien.
Deje sa toho viac: Legislatívne zmeny pre elektrinu
V súvislosti s elektrickou energiou na Slovensku sme sa v poslednej dobe dočkali viacero zásadných zmien, a to nielen cenových, ale aj legislatívnych. Poslanci Národnej rady (NR) SR posunuli do druhého čítania vládny návrh rozsiahlej novely energetických zákonov, ktorá sa zameriava primárne na prispôsobenie slovenských predpisov európskym reguláciam.
Čo presne to znamená, ako to ovplyvní ceny a na čo presne sa musia Slováci pripraviť, zistíte v samostatnom článku na tomto odkaze.
