Európska komisia (EK) predstavila návrh nariadenia, ktoré má členským štátom, vrátane Slovenska, umožniť ukončenie dlhodobých zmlúv na dovoz ruského plynu do roku 2027. Ako právny nástroj na vyhnutie sa zmluvným pokutám navrhuje Brusel odvolanie sa na takzvanú vyššiu moc. Slovenský plynárenský priemysel (SPP) však upozorňuje, že tento manéver nemusí ochrániť krajinu pred miliardovými sankciami zo strany Gazpromu. Téme sa venuje portál Euractiv.sk.
Ochrana pred pokutami v podobe „vyššej moci“
Jedným zo spôsobov, ako majú dodávatelia ruského plynu do EÚ ukončiť svoje zmluvy, je odvolanie sa na klauzulu o vyššej moci, ktorá býva súčasťou obchodných kontraktov. Firmy ako SPP by podľa EK mali za túto nepredvídateľnú udalosť považovať samotnú novú európsku legislatívu, ktorá dovoz ruského plynu zakáže. Podľa právneho názoru, ktorý si vyžiadal EURACTIV Slovensko, by nový legislatívny rámec Európskej únie (EÚ) skutočne mohol byť považovaný za udalosť vyššej moci.
Napriek tomu právnici upozorňujú, že každý kontrakt má vlastnú definíciu vyššej moci a bez poznania konkrétneho znenia zmluvy s Gazpromom nie je možné s istotou povedať, či by sa SPP vyhlo pokutám. Európska komisia si preto chce zmluvy dovozcov bližšie pozrieť a nariadenie ich zaväzuje, aby jej poskytli všetky potrebné informácie.
Podľa SPP hrozia miliardové straty
Štátny podnik SPP upozorňuje, že zodpovednosť za ukončenie kontraktu ponesie samotná spoločnosť, respektíve Slovenská republika. Obáva sa, že napriek deklarácii vyššej moci môže Gazprom považovať jednostranné ukončenie zmluvy za porušenie záväzkov.
Vzhľadom na princíp „take-or-pay“ (odober alebo zaplať), ktorý je v takýchto zmluvách bežný, by SPP mohlo čeliť požiadavkám na úhradu neodobratého množstva plynu. Pri súčasných cenách by takýto scenár mohol podľa SPP predstavovať stratu až 16-miliárd eur.
Situáciu komplikuje aj fakt, že hoci sa tranzit cez Ukrajinu v januári 2025 zastavil, dodávky ruského plynu na Slovensko sa vo februári obnovili cez plynovod TurkStream.
Plyn má u nás neistú budúcnosť
Kým väčšina členských štátov návrh Únie podporuje, Maďarsko a Slovensko vyjadrili zásadný nesúhlas. Tvrdia, že zákaz ruského plynu povedie k prudkému rastu cien energií pre domácnosti. Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó varoval, že maďarské rodiny budú musieť platiť dvojnásobne až štvornásobne viac.
Niektorí predstavitelia EÚ však tvrdia, že ide skôr o taktiku na vyjednanie finančnej pomoci, ktorú však Komisia neplánuje poskytnúť.
Pohľad do bližšej budúcnosti
Podľa predsedu vlády urobí kabinet všetko pre to, aby ceny energií pre domácnosti v roku 2026 nešli hore. Pri elektrine sa vláda spolieha na memorandum so Slovenskými elektrárňami. V prípade plynu, kde sú dopady na rozpočet v stovkách miliónov eur, bude podľa neho hľadať zdroje, aby domácnosti neplatili viac.
Ministerka hospodárstva Denisa Saková podľa Fica stále pracuje na zavedení adresnejšej energetickej pomoci. Premiér však opäť zopakoval svoj postoj, že je veľmi ťažké určiť, kto je na Slovensku bohatý a kto chudobný. Podľa neho je na Slovensku len minimum rodín, ktoré zarábajú 2 až 3-tisíc eur v čistom, a preto bude kompenzácie potrebovať prakticky celé Slovensko.
Saková dodala, že sa snažia nastaviť pomoc tak, aby nemuseli dva milióny domácností chodiť na úrady a vypisovať žiadosti, ale aby sa využili dáta, ktoré má štát v informačných systémoch.
Fico však zároveň maľuje omnoho černejší scenár pre relatívne blízku budúcnosť. Dôvodom sú práve plány Európskej komisie úplne zastaviť dodávky ruského plynu do Európy od roku 2028. Tento návrh označil za „ideologický materiál“, ktorý Slovensko poškodí.
Ak by sa tento plán uskutočnil, znamenalo by to podľa neho zastavenie toku približne 3,5-miliardy metrov kubických plynu, ktorý ide cez plynovod Turkstream. Slovensko by tak muselo brať všetok plyn z iných, drahších zdrojov.
„V praxi to bude znamenať nárast cien pre domácnosti. Rátame s vyššími tranzitnými poplatkami, rátame s vyššou cenou komodity. Slovenské domácnosti budú ohrozené zvýšením ceny plynu o 30 až 50 percent,“ vyhlásil Fico. Zároveň spochybnil, či bude mať Slovensko v takom prípade vôbec dostatok plynu.
EÚ neposkytne kompenzácie
Európska komisia neplánuje poskytnúť žiadne finančné kompenzácie krajinám, ktoré budú mať problémy v dôsledku zastavenia dodávok. Tento postoj potvrdil po zasadnutí Rady EÚ pre energetiku eurokomisár pre energetiku Dan Jorgensen. Reagoval tak priamo na požiadavky slovenského premiéra Roberta Fica, ktorý podmieňoval ďalšie rokovania práve riešením náhrady škôd pre Slovensko.
Jorgensen však uviedol, že s kompenzáciami sa nepočíta. Argumentuje tým, že mnohé členské štáty už zastavili dovoz energie z Ruska, čo pre ne znamenalo veľké náklady, a teraz musia potrebné kroky podniknúť aj ostatné krajiny v záujme spoločnej energetickej bezpečnosti.
Prečítajte si tiež
V súvislosti s plynom na Slovensku sa nehovorí len o možnom zdražovaní, ale aj nedostatku. Aspoň v tomto roku by však niečo také nemalo hroziť. Ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas-SD) uviedal, že zásobníky plynu v Európskej únii sú v priemere naplnené na 54 percent, zatiaľ čo na Slovensku je to 43 percent.
Zároveň vysvetlila, že tento stav je v polovici júna normálny, pretože zásobníky sa napĺňajú hlavne v letných mesiacoch, keď je plyn na trhoch najlacnejší. Ubezpečila verejnosť, že všetky kontrakty budú naplnené a do 1. novembra bude v zásobníkoch SPP požadovaných 17 terawatthodín (TWh) plynu, ako to vyžadujú nariadenia EÚ.
Podrobnejšie sme sa tejto téme venovali v samostatnom článku, ktorý nájdete na tomto odkaze.
