To, že život na Slovensku nie je po finančnej stránke zrovna najjedoduchší, vám asi nemusíme hovoriť. Mnohí si ale často neuvedomujú, aká zlá situácia tu v skutočnosti panuje. A žiaľ, možno je ešte horšia, než by ste si mysleli. Zatiaľ čo sa štát snaží ušetriť každé euro, slovenské domácnosti majú v peňaženkách čoraz prázdnejšie. Je to aj kvôli inflácii, ktorá začína dosahovať alarmujúce hodnoty, a ktorá prináša citeľné zdražovanie.
Ako informujú Správy STVR, rast cien na Slovensku zrýchľuje, pričom inak tomu nebolo ani v máji, kedy sme sa dopracovali medzi štáty s najvyššou infláciou v rámci eurozóny. Podaľ údajov Štatistického úradu (ŠÚ) SR dosiahla harmonizovaná inflácia, čiže inflácia meraná podľa jednotnej európskej metodiky, až 4,3 percenta v medziročnom porovnaní. Pokiaľ ide o porovnanie s predošlým mesiacom, ceny stúpli o 0,5 percenta.
Analytik 365.bank Tomáš Boháček uviedol, že tento rast cenovej hladiny sa očakával, keďže ho už naznačili predošlé národné dáta.
Čo je inflácia?
Inflácia je v podstate znehodnocovanie peňazí. Znamená to, že za rovnakú sumu peňazí (napríklad za 1 euro) si časom kúpite menej tovarov a služieb. Inak povedané, je to všeobecný a trvalý rast cenovej hladiny v ekonomike.
Predstavte si, že dnes stojí bochník chleba 1,50 eura. Ak je ročná miera inflácie 10 percent, o rok bude ten istý bochník chleba stáť približne 1,65 eura. Vaše peniaze tak stratili časť svojej kúpnej sily.
Stojí za zmienku, že inflácia sama o sebe nie je zlá, nakoľko do istej miery stimuluje ekonomiku. Konkrétne mierna inflácia, teda do 2 percent, je všeobecne považovaná za zdravú. Mierne rastúce ceny motivujú ľudí a firmy, aby peniaze míňali a investovali, namiesto toho, aby ich „držali vo vankúši“, kde by strácali hodnotu. To podporuje hospodársky rast.
Naopak pri vysokej inflácii, napríklad od 5 do 10 percent, už možno evidovať škodlivé dôsledky. Vysoká inflácia znižuje hodnotu úspor, vytvára neistotu pre podnikanie a najviac poškodzuje ľudí s fixným príjmom (napr. dôchodcov), ktorým platy nerastú tak rýchlo ako ceny.
V skratke teda možno povedať, inflácia je prirodzenou súčasťou ekonomiky, no kľúčová je jej miera. Centrálne banky, ako napríklad Európska centrálna banka, sa snažia udržať ju nízku a stabilnú (okolo 2 percent), aby peniaze nestrácali svoju hodnotu príliš rýchlo a ekonomika mohla zdravo rásť.
Čo zdražovanie postihlo najviac?
Teraz ale späť k pôvodnej téme. V medziročnom porovnaní rástli ceny v úplne všetkých, teda dvanástich, sledovaných odboroch, a to v rozpätí od 0,1 percenta v doprave až po 10,2 percenta vo vzdelávaní. Z hľadiska medzimesačného vývoja však mali najvýraznejší vplyv drahšie potraviny a nealkoholické nápoje, ktorých ceny v danom období stúpli o 1,3 percenta. Naopak (a paradoxne) rast cien tlmil hlavne pokles v doprave – o 1,2 percenta.
„Inflácia je u nás naďalej piata najvyššia spomedzi krajín EÚ, kde rast inflácie dosiahol v priemere 2,2 percenta,“ uviedol Boháček. V porovnaní s priemerom krajín platiacich eurom je tak naša inflácia vyššia nie o 2,4 percenta, ale o 2,4 percentuálneho bodu.
Nelichotivá pozícia
Podľa analytika si Slovensko udržiava pozíciu na vrchole rebríčka inflácie v EÚ hlavne z dvoch dôvodov. Prvým je rast nepriamych daní, druhým nárast podnikových nákladov v dôsledku zavedenia transakčnej dane, ktoré firmy prenášajú do koncových cien pre spotrebiteľov.
Konkrétne májové zdražovanie však bolo podľa Boháčka ovplyvnené aj doznievaním efektu veľkonočných zliav.
Čo bude nasledovať?
Analytik očakáva, že medziročná inflácia bude na Slovensku naďalej rásť, keďže porovnávacia základňa z minulého roka bola nižšia. V celoročnom priemere predpokladá, že národná inflácia bude kulminovať pri úrovni 4,4 percenta, pričom harmonizovaný index bude ešte o niekoľko desatín vyšší.
Deje sa toho viac: Transakčnú daň už nebudú platiť všetci podnikatelia
Pokiaľ ide o vplyv na ceny v súvislosti s transakčnou daňou, ten by sa mohol zmierniť už na jeseň. Štát sa totiž rozhodol vyhovieť požiadavke Andreja Danka, predsedu SNS, na zrušenie transakčnej dane pre živnostníkov a drobných podnikateľov s obratom do 100-tisíc eur. Kľúčové rokovania však ešte budú prebiehať – týkať sa budú aj zrušenia štátnych sviatkov, čím vláda sleduje kompenzácie vypadnutých príjmov.
Tejto téme sme sa podrobnejšie venovali v samostatnom článku.
