Konflikt na Blízkom východe výrazne eskaluje, čo vyvoláva početné obavy, a to nielen z hľadiska geopolitickej situácie, ale aj z hľadiska cien pohonných hmôt, hlavne benzínu a nafty. Tento región je totiž kľúčový, pokiaľ ide o distribúciu ropy, takže strach z drastického prepisovania cien na čerpacích staniciach je rozhodne na mieste. Analytik finančných trhov XTB Matej Bajzík však verejnosť upokojuje. Na jeho prognózy poukázal denník Teraz.sk.
Bajzík tvrdí, že napriek obavám z eskalácie konfliktu na Blízkom východe zostávajú ceny pohonných látok na slovenských čerpacích staniciach zatiaľ stabilné. Súčasné nepokoje sa teda na cenách zatiaľ neprejavujú, pričom dramatické zdražovanie by nemalo nastať ani v blízkej budúcnosti.
Analytik uviedol, že hoci sa špekuluje, do akej miery môže konflikt ovplyvniť ceny palív na Slovensku, v súčasnosti ide o málo pravdepodobný scenár. Dosah na domácich spotrebiteľov by mal byť podľa neho obmedzený.
Zároveň pripomenul, že ceny pohonných látok sú aktuálne približne o 20 percent nižšie ako pred tromi rokmi, čo dáva situáciu do širšieho kontextu.
Výrazný skok sa neočakáva
Bajzík pripúšťa, že zvýšené geopolitické napätie môže spôsobiť mierny nárast cien ropy na svetových trhoch. Tento nárast by sa však na slovenských čerpacích staniciach nemal prejaviť výrazným skokom.
„Očakáva sa zvýšenie cien v jednotkách centov za liter, nie dramatické zdraženie,“ dodal analytik. Vodiči by sa tak v najbližšom období nemali obávať prudkého zdražovania benzínu či nafty v dôsledku tohto konfliktu.
Hrozby však pretrvávajú
Aj keď slová analytika zrejme mnohých ukľudnia, riziká späté s konfliktom na Blízkom východe sú stále evidentné a nemožno vylúčiť, že sa časom premietnu do totálnej pohromy. Koniec koncov, hoci čerpacie stanice zatiaľ nehlásia výraznejšie zdražovanie, trh s ropou už na aktuálny stav zareagoval.
Ako sme vás informovali v našom článku z 15. júna, cena ropy Brent reagovala zvýšením – o viac ako 18 percent – po izraelskom útoku na iránske ciele. Z údajov platformy TradingView tiež vyplývalo, že cena sa na krátko dostala na najvyššiu úroveň od januára. Po čiastočnej korekcii na konci dňa uzavrela nárastom približne o 7 percent na konečnej úrovni 74,23 dolára za barel (159 litrov).
Neprehliadnite
Hlavným bodom neistoty je strategický Hormuzský prieliv, ktorým prúdi takmer pätina všetkých globálnych ropných dodávok. Ak by Irán v odvete zaútočil a zablokoval prieliv, globálne dodávateľské reťazce by to mohlo výrazne narušiť.
Trhové analýzy naznačujú, že poškodenie iránskych energetických zariadení by mohlo cenu severomorskej ropy Brent posunúť na rozmedzie medzi 80 až 100 dolárov za barel. Tento prudký cenový nárast by pravdepodobne vyvolal ďalšiu reakciu ostatných veľkých producentov, ktorí by sa mohli rozhodnúť zvýšiť ťažbu ropy, aby zjemnili vysoké ceny.
Nateraz teda nemožno s istotou povedať, že pokoj na čerpacích staniciach bude pretrvávať aj napriek konfliktu. Boli by sme radi, keby to tak bolo, no žiaľ, geopolitika je v súčasnosti nevyspytateľná, čo platí aj o cenách pohonných hmôt.
Sú tu aj iné faktory
Taktiež netreba zabúdať na to, že ceny pohonných hmôt neovplyvňujú len vojenské spory. Ovplyvňujú ich aj legislatívy. Európska únia (EÚ) je nimi celkom známa, aj keď nie zrovna v tom dobrom svetle.
Veľmi tvrdá rana pre motoristov so spaľovákmi príde v roku 2027, kedy Brusel plánuje zmeniť spôsob výpočtu cien pohonných hmôt – po novom má zahŕňať úplne nový faktor, a síce systém obchodovania s emisnými povolenkami ETS II.
Ide o podstatnú súčasť klimatickej politiky EÚ, pričom podľa aktualizovaného zoznamu pravidiel sa už nebude týkať len priemyslu, ale aj bežných občanov. Cieľom tohto systému je do rovnice zahrnúť aj emisie, ktoré vznikajú pri spaľovaní fosílnych palív v doprave či domácnostiach.
Základom systému ETS II je povinnosť nakupovať emisné povolenky za každú tonu CO2, ktorú spôsobia produkty ako benzín či nafta. A žiaľ, firmy, ktoré dodávajú tieto produkty na trh, budú musieť tieto dodatočné náklady premietnuť do koncových cien.
Pri očakávanej cene povolenky 200 eur za tonu CO2 by tak mohlo dôjsť k zdraženiu pohonných látok až o 60 centov na liter. Ak by sa súčasná priemerná cena 95-oktánového benzínu pohybovala okolo 1,50 eura, mohla by po zavedení ETS II narásť na 2,10 eura.
Podľa odborníkov z európskych výskumných centier, ako je napríklad nemecké Centrum pre európsky výskum vedené Achimom Wambachom, je takýto vývoj pravdepodobný a realistický. V období do roku 2030 sa navyše predpokladá, že cena emisnej povolenky bude kolísať medzi 100 až 300 eurami za tonu CO2, čo znamená, že v konečnom dôsledku môžu byť cenové výkyvy ešte výraznejšie.
Deje sa toho viac: Benzín a nafta počas leta
Odhliadnuc od konfliktu na Blízkom východe, ceny pohonných hmôt by počas letnej, respektíve motoristickej sezóny, mali zostať relatívne priaznivé. Aké konkrétne ceny možno očakávať a ako dlho tento stav vydrží sa dozviete v samostatnom článku na tomto odkaze.
