Slovenské školstvo a migračná politika sa dočkajú viacerých pozitívnych zmien. Prezident Peter Pellegrini podpísal dvojicu zákonov, ktoré garantujú zvýšenie platov zamestnancom v školstve a zároveň znižujú administratívnu záťaž pre cudzincov prichádzajúcich na Slovensko. Obe novely nadobudnú účinnosť 1. júla 2025, informuje server iStream.sk.
Novela zákona z dielne ministerstva školstva prináša zvýšenie platov aj férovejšie odmeňovanie. Od 1. septembra 2025 sa zvyšujú platové tarify učiteľov a odborných pracovníkov o 7 percent a ďalší nárast o 5 percent ich čaká od januára 2026.
Ešte výraznejšie si prilepšia vysokoškolskí pedagógovia, výskumníci a vývojoví pracovníci, ktorým sa platy zvýšia o 7 percent od septembra a o ďalších 7 percent od nového roka. Tarify sa zvýšia aj zamestnancom v rezorte školstva vrátane nepedagogických pracovníkov, ktorí dostanú vlastnú novú platovú stupnicu.
Zvýšenie platov nie je to jediné, čo poteší
Okrem plošného zvyšovania platov novela zavádza aj nový systém príplatkov za výkonnosť. Tie budú môcť získať zamestnanci, ktorí v hodnotení dosiahnu „vynikajúcu“ alebo „veľmi dobrú“ úroveň, pričom v niektorých prípadoch bude možné udeliť bonus aj za štandardnú úroveň.
Tieto príplatky budú nad rámec bežného zvýšenia platov a neznížia existujúce osobné príplatky. Cieľom je podľa ministerstva školstva stabilizovať systém, spraviť učiteľskú profesiu atraktívnejšou a spravodlivo oceniť kvalitnú prácu.
Jednoduchší prístup pre cudzincov
Prezident v ten istý deň odobril aj novelu zákona o pobyte cudzincov, ktorá má znížiť administratívnu záťaž pre štátnych príslušníkov tretích krajín. Po novom sa napríklad zruší povinnosť prikladať k žiadosti o pobyt dôkazy o finančnom zabezpečení či fotografie. Ministerstvo vnútra vysvetlilo, že finančné zabezpečenie je možné overiť aj po udelení pobytu a fotografie si polícia zaobstará sama pri odoberaní biometrických údajov.
Zároveň sa rozšíri platnosť národných víz z 90 na 120 dní a umožní sa stanovenie kvót na prijímanie podnikateľských cudzincov. Zmeny sa dotknú aj študentov, keďže absolventi tretieho stupňa si budú môcť zmeniť účel pobytu priamo na Slovensku, čím sa zjednotí ich postavenie s ostatnými absolventmi.
Bude zvýšenie platov stačiť?
Hoci je správa o zvýšení platov rozhodne pozitívna, je otázne, či prilepšenie o uvedené percentá bude stačiť na pokrytie inflácie.
Podľa údajov Štatistického úradu (ŠÚ) SR dosiahla harmonizovaná inflácia, čiže inflácia meraná podľa jednotnej európskej metodiky, v máji až 4,3 percenta v medziročnom porovnaní. Pokiaľ ide o porovnanie s predošlým mesiacom, ceny stúpli o 0,5 percenta.
Analytik 365.bank Tomáš Boháček uviedol, že tento rast cenovej hladiny sa očakával, keďže ho už naznačili predošlé národné dáta.
Pre lepšie porozumenie – inflácia je v podstate znehodnocovanie peňazí. Znamená to, že za rovnakú sumu peňazí (napríklad za 1 euro) si časom kúpite menej tovarov a služieb. Inak povedané, je to všeobecný a trvalý rast cenovej hladiny v ekonomike.
Predstavte si, že dnes stojí bochník chleba 1,50 eura. Ak je ročná miera inflácie 10 percent, o rok bude ten istý bochník chleba stáť približne 1,65 eura. Vaše peniaze tak stratili časť svojej kúpnej sily.
Čo presne zdraželo?
V medziročnom porovnaní rástli ceny v úplne všetkých, teda dvanástich, sledovaných odboroch, a to v rozpätí od 0,1 percenta v doprave až po 10,2 percenta vo vzdelávaní. Z hľadiska medzimesačného vývoja však mali najvýraznejší vplyv drahšie potraviny a nealkoholické nápoje, ktorých ceny v danom období stúpli o 1,3 percenta. Naopak (a paradoxne) rast cien tlmil hlavne pokles v doprave – o 1,2 percenta.
„Inflácia je u nás naďalej piata najvyššia spomedzi krajín EÚ, kde rast inflácie dosiahol v priemere 2,2 percenta,“ uviedol Boháček. V porovnaní s priemerom krajín platiacich eurom je tak naša inflácia vyššia nie o 2,4 percenta, ale o 2,4 percentuálneho bodu.
Podľa analytika si Slovensko udržiava pozíciu na vrchole rebríčka inflácie v EÚ hlavne z dvoch dôvodov. Prvým je rast nepriamych daní, druhým nárast podnikových nákladov v dôsledku zavedenia transakčnej dane, ktoré firmy prenášajú do koncových cien pre spotrebiteľov.
Konkrétne májové zdražovanie však bolo podľa Boháčka ovplyvnené aj doznievaním efektu veľkonočných zliav.
Prečítajte si tiež
Na zdražovanie sa máme pripraviť aj v priebehu letnej sezóny. Podľa analýzy 365.bank, na ktorú sme vás upozornili v samostatnom článku, takzvaná letná inflácia tento rok opäť odkrojí z rodinných rozpočtov viac peňazí ako vlani.
Balík typických letných tovarov a služieb medziročne zdražel v priemere o 8,5 percenta. Najvýraznejšie si priplatíme za vodný melón, ktorého cena narástla o 18,2 percenta. Zdraželo aj letné menu v reštaurácii, a to o 16 percent, a vstupy na kúpaliská či festivaly, ktoré sú drahšie o 12,5 percenta. To ale rozhodne nie je všetko.
