Vlády Roberta Fica sa viackrát zaplietli do vážnych kontroverzií, no vždy sa im z nich akosi podarilo vykorčuľovať. Koniec koncov, keby sa tak nestalo, asi by Fico nebol už po štvrtýkrát premiérom. Súčasná vláda však po novom predstavila zákon, ktorý už považujú za obrovský prešľap nielen domáci, ale aj vedenie Európskej únie (EÚ). Hoci sa skrýva predovšetkým za zakotvením dvoch pohlaví, v jej útrobách sa skrývajú zmeny, ktoré môžu Slovensko odsunúť na okraj európskeho spoločenstva.
Aby sa mohla táto legislatíva stať reálnou, Fico potreboval získať niekoľko hlasov aj od opozície. A ako informujú Aktuality.sk, zrejme ich naozaj dostane, a to od hnutia KDH.
Zákon potrebuje 90 hlasov
Vláda predložila do parlamentu návrh zmeny ústavy, ktorou chce včleniť do najvyššieho zákona štátu ustanovenia zdôrazňujúce tradičné hodnoty, napríklad už zmienené vymedzenie len mužského a ženského pohlavia.
Neprehliadnite
Po tom, čo novela prešla prvým čítaním, sa o nej bude opäť hlasovať na aktuálnej parlamentnej schôdzi. Na schválenie ústavnej zmeny je potrebná podpora minimálne 90 poslancov. Vládna koalícia má však iba 79 hlasov, a tak musí rátať s podporou opozície.
Kľúčovým spojencom sa ukazuje byť KDH, ktoré oznámilo, že by mohlo dodať až 10 z 11 hlasov. Samotný predseda Milan Majerský potvrdil, že sú ochotní novelu podporiť, najmä ak sa podarí zapracovať ich tri požiadavky do finálneho znenia.
Hrádza proti progresivizmu
Rokovania medzi Smerom a KDH pritom prebiehajú už niekoľko týždňov. Podľa poslanca Smeru Tibora Gašpara sú výsledkom intenzívnych stretnutí, na ktorých sa zúčastňujú okrem neho aj ďalší zástupcovia oboch strán.

KDH požaduje do ústavy dostať tri hlavné body, a to výhradu vo svedomí, zákaz surogátneho materstva a zakotvenie práva dieťaťa na poznanie svojich biologických rodičov. Podľa Gašpara je medzi partnermi už vo viacerých bodoch zhoda a zvyšné detaily ešte dolaďujú.
Majerský uviedol, že hnutie zvažuje podporu zmeny ústavy nielen z pragmatického dôvodu, ale aj preto, že sa im podarí presadiť vlastné hodnotové ciele. Smer tak prostredníctvom spolupráce s konzervatívnou časťou opozície získava reálnu šancu presadiť svoju verziu zmeny ústavy.
Rysuje sa koniec demokracie
Samozrejme, nie všetci členovia KDH sú stotožnení s aktuálnym vývojom. Napríklad poslanec František Mikloško je voči spolupráci s koalíciou kritický. Tvrdí, že novela má účelový charakter a že jej skutočným cieľom je politická manipulácia.
Napriek tomu ale KDH má ochotu dodať 10 hlasov, čo znamená, že Smer de facto disponuje 89 hlasmi – na dosiahnutie potrebnej väčšiny mu chýba už len jeden.
Tento hlas by mohol prísť od dvojice z Kresťanskej únie, menovite Anny Záborskej a Richarda Vašečku, ktorí sú otvorení rokovaniam. Svoju podporu však podmieňujú zachovaním súčasného volebného systému s jedným volebným obvodom.
Ten sa v ústave podarilo zakotviť vďaka Igorovi Matovičovi počas minulého volebného obdobia. Matovič teraz tvrdí, že ak dôjde k jeho zmene, skončí sa tým demokratický charakter parlamentu.
Strana Hlas navrhuje zmenu volebného systému ako „prílepok“ k Ficovej novele. Ak by táto zmena prešla, podľa Matoviča by Smer získal možnosť upraviť volebné pravidlá vo svoj prospech. Kresťanská únia už avizovala, že ak bude novela obsahovať aj túto zmenu, svoju podporu neposkytne.

Nástup autoritárskeho režimu
Ako sme vás informovali v poslednom článku o navrhovanej legislatíve, na riziká späté s obsiahnutými zmenami upozorňujú aj mimovládne organizácie. Sú toho názoru, že pod zámienkou ochrany národnej identity môže Slovensko podniknúť kroky, ktoré ohrozia proeurópsku orientáciu, právny štát, ako aj základné práva zraniteľných skupín.
Legislatíva totiž navrhuje zavedenie nadradenosti Ústavy SR nad právom EÚ a medzinárodnými dohovormi. Podľa právnikov a občianskych organizácií by takýto krok umožnil selektívne ignorovanie európskych pravidiel, kedykoľvek by to vláde politicky vyhovovalo.
Štát by tak mohol samovoľne rozhodovať o kľúčových zmenách v dôležitých oblastiach, ako sú rodina, vzdelanie, morálka, kultúra, ale aj vedecká sloboda. Asi sa teda niet čo čudovať, že podľa mimovládnych organizácií je legislatívna zmena nástrojom na oslabenie demokratických kontrolných mechanizmov, ktorý by Slovensko vzdialil od európskych hodnôt a priblížil k autoritárskym režimom – aký má napríklad Rusko.
Aj keď vláda prezentuje novelu ako legislatívnu úpravu zavádzajúcu „dve biologické pohlavia“, organizácie upozorňujú, že toto je len zástupný problém, ktorého cieľom je odvrátiť pozornosť verejnosti.
Skutočným zámerom je podľa nich posilnenie moci exekutívy a oslabenie zodpovednosti štátu voči medzinárodnému právu. LGBTI+ komunita je v tomto prípade využívaná ako nástroj na presadenie širšieho autoritatívneho rámca. Občianski aktivisti varujú, že stigmatizácia a právne zneisťovanie týchto ľudí priamo ohrozuje ich duševné zdravie, najmä medzi mladými, ktorí sa už dnes stretávajú s úzkosťami a vylúčením.

Ďalším sporným bodom novely je zásah do vzdelávacieho systému. Po novom by všetky vyučovacie témy museli byť v súlade s výkladom ústavy, čo by v praxi umožnilo štátu cenzurovať obsah výučby.
Vyžadovanie súhlasu rodičov na výučbu tém mimo osnov môže spôsobiť, že školy prestanú vyučovať oblasti ako sexuálna výchova, duševné zdravie, klimatická kríza či kritické myslenie. Organizácie upozorňujú, že školy by sa tak mohli premeniť na nástroje ideologického dozoru.
EÚ láme palicu, nevylučuje tvrdé opatrenia
Súčasné smerovanie krajiny sa nepozdáva ani Bruselu. Nemecko údajne zváži možnosť, že na úrovni Európskej únie (EÚ) navrhne odobrať Slovensku eurofondy. Tento scenár by mohol nastať, ak sa bude SR aj naďalej odkláňať od spoločného smerovania bloku. V ohrození je tiež Maďarsko, ktoré má vyplácanie časti eurfondov pozastavené už niekoľko rokov. Dôvodom je podozrenie z rozsiahlej korupcie alebo porušovania Charty základných práv EÚ.
Podľa agentúry Bloomberg Slovensko vyvoláva v Bruseli čoraz väčšie obavy. Dôvodom je, že naša vláda si osvojila konfrontačnú rétoriku voči EÚ a viac sa priklonila k maďarskému premiérovi Viktorovi Orbánovi. Slovensko aj Maďarsko sú navyše obviňované z udržiavania vzťahov s Ruskom a to aj v čase, kedy Rusko aktívne napáda ukrajinské územie.
Tejto téme sme sa podrobnejšie venovali v samostatnom článku, ktorý nájdete na tomto odkaze.