Nabíjanie elektroniky sa za posledné roky veľmi nezmenilo. Batérie totiž stále podliehajú rovnakým obmedzeniam – zvyčajne vydržia krátko, a teda ich treba pravidelne dopĺňať. Je ale dosť možné, že sa to už (relatívne) čoskoro zmení. Čína totiž predstavila prelomovú batériovú technológiu. Je ňou batéria, ktorá dokáže na jedno nabitie fungovať desiatky rokov.
A čo navyše, táto inovácia má potenciál uplatniť sa v širokej škále odvetví, vrátane spotrebnej elektroniky, informuje server Glass Almanac.
50 rokov Číne nestačilo
V januári 2024 čínska spoločnosť Betavolt predstavila model BV100, jadrovú batériu napájanú izotopom nikel-63. Táto batéria je veľká približne ako minca a dokáže spoľahlivo fungovať až 50 rokov bez jediného nabitia.
Na rozdiel od mnohých výskumných prototypov sa BV100 už dostala do výrobného štádia a môže nájsť využitie v oblasti medicíny, letectva, vesmírnych technológií či osobnej elektroniky.
Už to bol revolučný objav, no Číňania sa rozhodli posunúť latku ešte vyššie. Northwest Normal University oznámila vývoj ešte pokročilejšieho typu batérie, ktorá využíva uhlík-14. Lepšia má byť hlavne vo výdrži – po jednom nabití má vystačiť až na 100 rokov prevádzky.
Hoci šírenie tejto batérie komplikuje fakt, že uhlík-14 je celkom vzácny, Čína vraj už vybudovala komerčný reaktor na jeho extrakciu, ktorý by mal aspoň do istej miery zabezpečiť plynulý prístup k tejto surovine.
Batéria „na dekády“ príde aj od západu
Vývoj jadrových batérii bol pôvodne zahájený v Spojených štátoch, konkrétne počas 50. rokov minulého storočia. Nejde teda o úplne nový koncept. Obavy z jadrovej energie a neistota ohľadom životnosti technológie však tieto batérie na dlhý čas odsunuli do úzadia.
Teraz sa vracajú späť na výslnie, a to nielen vďaka Číne, ale aj vďaka Spojeným štátom, hoci tie sú nateraz mierne pozadu. V rámci americkej pôdy sa do vývoja zapojila spoločnosť City Labs, ktorá vyvíja batériu napájanú tríciom, pričom jej životnosť sa odhaduje približne na 20 rokov. Tento projekt je financovaný z verejných zdrojov a jeho primárnym cieľom je využitie v kardiostimulátoroch, kde by spoľahlivosť a dlhá životnosť mohli pacientom výrazne zlepšiť (či zachrániť) život.
Pokiaľ ide o Európu, britská firma Arkenlight pracuje na batérii vyhotovenej z rádioaktívneho odpadu, čím spája energetickú inováciu s ekologickým rozmerom. Samozrejme, záujem o túto technológiu prejavili aj ďalšie európske krajiny, z ktorých viaceré už rozbehli vlastné projekty.
Črtá sa koniec nabíjačiek
Príchod jadrových batérií môže znamenať zásadnú zmenu paradigmy v oblasti energetického zásobovania. Predstavujú dlhodobé, spoľahlivé a prakticky bezúdržbové riešenie, ktoré môže eliminovať potrebu denného nabíjania zariadení.
Ako obzvlášť ideálna sa však táto technológia javí v oblastiach s extrémnymi podmienkami, ako sú vesmírne misie či medicínske implantáty.
Inak povedané – ak sa jadrové batérie podarí bezpečne integrovať do bežných zariadení, môžu v nasledujúcich desaťročiach zásadne ovplyvniť vývoj smartfónov, senzorov, priemyselnej automatizácie či IoT technológií.
