Ekonomická situácia Slovenska patrí medzi najhoršie v Európe. Podľa aktuálnych údajov Eurostatu sa krajina nachádza na popredných miestach v negatívnych rebríčkoch: má jeden z najvyšších rozpočtových deficitov a verejný dlh krajiny rastie extrémnym tempom. Slovensko v súčasnosti čelí veľmi nepriaznivým ekonomickým vyhliadkam, ktoré ešte viac umocňuje slabý hospodársky rast a stále vysoká inflácia.
Analytici z iniciatívy Dáta bez pátosu nazývajú súčasný stav slovenskej ekonomiky „šialenou kombináciou“. Ich hodnotenie vychádza zo série znepokojivých indikátorov. Medzinárodný menový fond (MMF) nedávno znížil prognózu rastu hrubého domáceho produktu (HDP) Slovenska iba na 1,3 percenta. Súčasne odhaduje, že inflácia dosiahne až 3,7 percenta, pričom ideálny scenár by podľa odborníkov vyzeral presne naopak – vyšší rast ekonomiky a nižšia inflácia.
Ekonomická slabosť Slovenska kontrastuje s okolitými štátmi, ktoré situáciu zvládajú omnoho lepšie. Česká republika napríklad investuje masívne do infraštruktúry, pričom dokáže svoj deficit znižovať. Maďarsko síce dlh navyšuje, no ekonomika rastie rýchlejšie, vďaka čomu investuje aj do veľkých medzinárodných podujatí ako Formula 1 alebo Giro d’Italia. Slovensko za posledné roky zaznamenáva skôr stagnáciu – rast HDP je veľmi slabý a investície do verejných projektov takmer absentujú.
Úroky na slovenský dlh stúpajú, konsolidácia nestačí
Finančná situácia Slovenska sa dramaticky zhoršuje aj na trhu s dlhopismi. Riziková prirážka slovenských desaťročných dlhopisov oproti bezpečným nemeckým dlhopisom sa zvýšila na jedno percento. Pri aktuálnom dlhu Slovenska vo výške približne 80 miliárd eur to znamená dodatočné náklady na úroky až vo výške 800 miliónov eur ročne.
Vláda Roberta Fica síce ohlásila opatrenia na konsolidáciu verejných financií, analytici však tvrdia, že tieto kroky sú nedostatočné. Zvyšovanie daní, vrátane 23-percentnej DPH či transakčnej dane, podľa expertov z iniciatívy Dáta bez pátosu nebude postačovať. Potrebné sú výrazne tvrdšie a zároveň menej populárne opatrenia, ktoré by krajinu reálne posunuli smerom k udržateľnosti.
Rušenie sviatkov, znižovanie dôchodkov aj skrátenie prázdnin
Analytici iniciatívy Dáta bez pátosu predložili súbor konkrétnych opatrení, ktoré považujú za nevyhnutné pre ozdravenie verejných financií. Jedným z najkontroverznejších návrhov je zrušenie štyroch štátnych sviatkov, najmä tých, ktoré pravidelne pripadajú na pracovné dni. Dôvodom je snaha zvýšiť produktivitu a ekonomickú výkonnosť Slovenska.
Ďalším krokom by malo byť výrazné zníženie trinástych dôchodkov, ideálne až o polovicu. Podľa analytikov by bolo z ekonomického hľadiska najlepšie, ak by štát tento výdavok úplne zrušil, pretože Sociálna poisťovňa už teraz na tieto dávky nemá dostatok prostriedkov.
Ďalšími navrhovanými opatreniami sú obmedzenie výsluhových dôchodkov, zmrazenie platov ústavných činiteľov, zrušenie nadštandardných benefitov vo verejnej správe, deregulácia cien energií (s výnimkou najzraniteľnejších skupín obyvateľstva) a skrátenie letných aj zimných školských prázdnin o jeden týždeň.
Analytici taktiež upozorňujú na nutnosť intenzívnejšieho boja proti daňovým únikom v oblasti dane z pridanej hodnoty (DPH). Každé percento úspešne vybranej DPH môže do štátneho rozpočtu priniesť až pol miliardy eur, pričom podľa odhadov existuje potenciál zvýšiť výber až o šesť percent.
Tieto opatrenia by podľa analytikov mali byť zavedené čo najskôr – ideálne už do konca júna. Zároveň upozorňujú, že uvedené opatrenia predstavujú len prvú fázu. Po skončení leta by vláda mala pokračovať s ďalšími škrty vo verejnom sektore, ktoré zabezpečia dlhodobú stabilizáciu verejných financií.
Zmrazovanie platov poslancov sa nekoná
Napriek odporúčaniam analytikov vláda nedávno rozhodla, že platy poslancov parlamentu sa zmrazovať nebudú. Plat poslanca je dnes na úrovni viac ako 4-tisíc eur mesačne, pričom poslanci z iných krajov než bratislavského majú navyše mesačný príspevok na náklady vo výške približne 3-tisíc eur.
Opozícia navrhovala zmrazenie platov politikov a argumentovala morálnym aspektom v čase, keď obyvatelia čelia vysokým daniam a rušeniu sociálnych opatrení. Vláda však tento návrh zamietla, čo vyvolalo vlnu kritiky zo strany verejnosti aj odborníkov.
