Štát sa chystá učiniť ďalšiu zásadnú zmenu, ktorá zaručene nepoteší veľkú časť Slovenských domácností. Od budúceho roka totiž plánuje ukončiť plošné dotovanie cien energií, čo je systém, ktorý v uplynulých rokoch udržiaval faktúry za energie na relatívne zvládnuteľnej úrovni pre všetkých obyvateľov. Po novom ho má nahradiť adresný model pomoci, ktorý bude zameraný iba na domácnosti ohrozené tzv. energetickou chudobou.
Ako informuje denník Pravda, tento krok by podľa vlády priniesol značné úspory do štátneho rozpočtu, hoci stále nie je úplne jasné, ako bude celý systém fungovať v praxi. Jedno je ale viac-menej isté – domácnosti, ktoré nespadajú do skupiny najviac ohrozených, sa budú musieť pripraviť na výrazne vyššie faktúry, a to predovšetkým za plyn.
Pre štát je plošné dotovanie cien energií veľmi nákladný projekt. Medzi rokmi 2022 až 2024 na energopomoc vynaložil viac ako 4-miliardy eur, pričom v tomto rok by mala stáť ďalších 370-miliónov eur. Ak by poskytoval pomoc len energeticky chudobným, ako to plánuje, mohol by podľa prepočtov analytika Radovana Ďuranu ušetriť približne 300-miliónov eur ročne. Pomoc pre 200-tisíc domácností vo výške 30 eur mesačne by štát vyšla len na 72-miliónov eur ročne.
Neprehliadnite
Čo je energetická chudoba?
Definícia energetickej chudoby, ktorú navrhol Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, hovorí, že ide o domácnosti, ktorým po zaplatení účtov za energie a vodu zostane menej ako 1,5-násobok životného minima. Od júla 2025 bude životné minimum pre jednu dospelú osobu predstavovať 284,13 eura mesačne, čo znamená hranicu energetickej chudoby na úrovni 426 eur.
Do tejto kategórie by podľa odhadov mohlo patriť približne 150-tisíc domácností z celkového počtu dvoch miliónov, čo je len osem percent. Aktuálne však dotácie dostávajú všetky domácnosti, bez rozdielu. Zmena systému by tak mohla zásadne zefektívniť verejné výdavky.
Neprehliadnite
Plošné dotovanie je neefektívne
Dokonca aj tí, ktorí predtým podporovali plošné dotácie, dnes volajú po zmene. Argumentujú, že plošné dotácie sú drahé, neadresné a zaťažujú verejné financie.
Asociácia zamestnávateľských zväzov navrhuje, aby sa Slovensko inšpirovalo českým modelom príspevku na bývanie. Tento model umožňuje domácnostiam, ktorých náklady na bývanie presahujú 30 percent príjmu, požiadať o mesačný príspevok vo výške 40 až 280 eur. Do nákladov sa počítajú nielen nájmy, ale aj výdavky na plyn, vodu či teplo.
Naopak, občianske združenie Energetický ombudsman upozorňuje, že definícia energetickej chudoby nie je na Slovensku legislatívne zakotvená. Navrhujú preto doplniť článok 39 Ústavy SR o právo každého človeka na prístup k energii za primerané ceny a stanovenie podmienok pomocou zákona. Pripomínajú tiež, že v rámci EÚ neexistuje jednotná definícia energetickej chudoby a každý štát si ju musí upraviť individuálne.
Pomôcť si môžeme aj sami
Odborníci zároveň zdôrazňujú, že ľudia by nemali čakať iba na štátnu pomoc, ale mali by sami prijať kroky na zníženie svojej energetickej spotreby. Príkladom môže byť presťahovanie sa do menšej nehnuteľnosti, ak to umožňuje situácia, alebo investícia do zateplenia domu, výmeny okien či energeticky úspornejších technológií.
V tomto smere pomáha štátny projekt Zelená domácnostiam, v rámci ktorého je možné získať dotácie na obnoviteľné zdroje energie, ako sú fotovoltické panely, slnečné kolektory alebo kotly na biomasu.
Zber potrebných údajov
Ministerstvo hospodárstva aktuálne pripravuje databázu, ktorá bude zhromažďovať údaje z ôsmich rôznych úradov. Cieľom je vybudovanie systému, ktorý bude vedieť vyhodnotiť mieru ohrozenia domácností energetickou chudobou a zabezpečiť tak cielenú pomoc. Analytici však upozorňujú, že Slovensko má dlhodobo problémy so spracovaním dát, a teda aj so zavedením efektívne fungujúceho systému.
Občania, ktorí nesúhlasia so zberom údajov, mali možnosť sa z neho odhlásiť. Túto možnosť využili asi dve percentá domácností, teda približne 40-tisíc. Tieto domácnosti však môžu mať od budúceho roka ťažší prístup k dotáciám.
Zatiaľ však nie je jasné, či sa vláda naozaj rozhodne zaviesť adresnú pomoc, alebo opäť zvolí jednoduchšiu a politicky menej riskantnú cestu plošných dotácií. Je to možné. Na finálne rozhodnutie si pravdepodobne počkáme do septembra.
