Hoci Slovensko možno považovať za modernú krajinu, stále u nás pretrváva silná nerovnosť, pokiaľ ide o mzdy mužov a žien, čo je priamo späté s rozdelením domácich a rodičovských povinností. Ženy preukázateľne zarábajú menej ako ich mužské náprotivky, a to aj napriek tomu, že trávia oveľa viac času finančne neplatenou prácou – v domácnosti a starostlivosti o deti. Pochopiteľne, tento nespravodlivý podiel povinností výrazne ovplyvňuje nielen ich kariérne možnosti, ale aj ich celkové duševné zdravie a dlhodobú finančnú stabilitu, vrátane výšky budúcich dôchodkov. Štát však už načrtol zmenu, ktorá by mohla tento nepomer zmierniť.
Štatistiky, ktoré zdôrazňujú rozdiely medzi platmi mužov a žien, vyplývajú z dát portálu Kariéra.sk a upozornil na ne denník Teraz.sk. A čo presne hovoria?
Jednou z najvýraznejších foriem (tejto) nerovnosti je starostlivosť o deti. Rodičovskú dovolenku na Slovensku čerpajú takmer výhradne ženy, podiel otcov je len približne 2 percentá. To znamená, že väčšina každodennej starostlivosti o najmenších zostáva na matkách.
V horizonte posledných rokov však bol evidovaný pozitívny posun, a síce rast počtu mužov, ktorí čerpajú materské (v súčasnosti ide o zhruba každého štvrtého otca). Tento trend má významný dopad, keďže v rodinách, kde muž preberá časť rodičovskej dovolenky, sa matky vracajú do zamestnania o osem mesiacov skôr – v priemere po 25 mesiacoch namiesto obvyklých 33.
Nerovnosti medzi pohlaviami sa prejavujú aj v každodennom fungovaní domácnosti. Slovenské ženy venujú neplateným činnostiam v priemere až 33 hodín týždenne, zatiaľ čo muži iba 18 hodín. Tento rozdiel, ktorý predstavuje približne 15 hodín týždenne, sa premieta do obmedzeného času žien na sebarealizáciu, kariérny rast a vzdelávanie.
Podobný trend je však viditeľný aj na celoeurópskej úrovni – ženy v rámci Európskej únie (EÚ) venujú domácim povinnostiam viac ako štyri hodiny denne, čo je zhruba o dve hodiny viac ako muži. Niektoré štáty, najmä severské, však vďaka podpore otcovskej dovolenky a dostupným službám starostlivosti o deti dosahujú vyrovnanejšie rozdelenie zodpovedností.
Tieto faktory sú taktiež dôvod, prečo ženy nemajú tak silné zastúpenie vo vedúcich pozíciách. V rámci celej EÚ tvoria ženy len približne 35 percent manažérov. Hlavnou príčinou je častejšie prerušovanie kariéry kvôli materstvu a preťaženosť spôsobená neviditeľnou prácou v domácnosti. Výsledkom je, že ženy napredujú v pracovnom živote pomalšie a často nemajú možnosť rozvíjať svoj plný potenciál.
Máme čo dobiehať
Slovensko vlani dosiahlo v Indexe rodovej rovnosti Európskej únie len 59,9 bodu zo 100, čím sa umiestnilo na 22. mieste z 27 krajín. Krajina tak stále výrazne zaostáva za priemerom EÚ v otázkach rovnosti príležitostí medzi ženami a mužmi, či už ide o zamestnanosť, podiel na neplatenej práci alebo dostupnosť opatrení zameraných na zosúladenie pracovného a rodinného života.
Odborníci pritom upozorňujú, že dlhodobé preťaženie žien domácimi a starostlivostnými úlohami môže viesť k psychickým problémom, vrátane frustrácie, vyhorenia a pocitu nespravodlivosti. Spravodlivejšie rozdelenie domácich povinností by mohlo ženám výrazne pomôcť pri budovaní kariéry, zvýšilo by ich šance na finančnú nezávislosť a prispelo by k lepšej kvalite rodinného života.
Štát chce zmeny, jednu dôležitú už predstavil
Tým môžeme premostiť k zmene, ktorú sme avizovali v úvode článku. Štát pripravuje legislatívu, ktorá by mala odstrániť dlhodobú nespravodlivosť voči ženám, respektíve matkám, ktoré obetovali podstatnú časť kariéry výchove detí. Konkrétne to oznámil Erik Tomáš, minister práce, sociálnych vecí a rodiny.
Pripravovaný návrh zákona má priniesť zásadnú úpravu spôsobu, ako sa obdobie starostlivosti o dieťa zohľadňuje v rámci výpočtu starobného dôchodku. Podľa Tomáša má byť toto obdobie uznané ako keby išlo o štandardný pracovný pomer, čo znamená, že matky (ale aj niektorí otcovia), ktorí boli doma s dieťaťom, by si v budúcnosti mohli prilepšiť o desiatky až stovky eur mesačne.
Návrh dokonca počíta aj s retroaktívnym doplatením, čo znamená, že dôchodky by sa spätne prepočítali a upravili aj pre osoby, ktoré už poberajú dôchodok.
V súčasnosti štát za rodičov na materskej či rodičovskej dovolenke síce platí dôchodkové poistenie, ale len z čiastky, ktorá predstavuje 60 percent priemernej mzdy v hospodárstve. Pre rok 2025 je to suma 782,40 eura, čo je základ, z ktorého sa odvádzajú príspevky na dôchodkové poistenie.
Tento nízky vymeriavací základ v praxi znamená, že osoby, ktoré strávili niekoľko rokov starostlivosťou o dieťa, majú dnes podstatne nižší dôchodok než tie, ktoré tento čas strávili v platenom zamestnaní.
Podľa daňového a dôchodkového odborníka Jozefa Mihála môže žena, ktorá bola napríklad päť rokov na materskej, prísť kvôli súčasnému systému o výraznú časť budúceho dôchodku. V extrémnych prípadoch ide o straty v stovkách eur mesačne.
Tejto téme sme sa podrobnejšie venovali v samostatnom článku, ktorý nájdete na tomto odkaze.
