Slovenskí podnikatelia prežívajú v tomto roku mimoriadne náročné obdobie. Kombinácia rastúcich cien energií a neustále sa zvyšujúcich nárokov na mzdy tlačí mnohé firmy do existenčných problémov. Situáciu ešte zhoršuje kontroverzná transakčná daň, ktorú vláda zaviedla ako súčasť konsolidácie verejných financií. Táto daň výrazne zasiahla predovšetkým menších podnikateľov a vytvorila ďalšie napätie medzi podnikateľmi a spotrebiteľmi.
Transakčná daň predstavuje povinnosť odviesť štátu 0,4 % z každej elektronickej platby uskutočnenej z podnikateľského účtu, pričom maximálna výška poplatku je obmedzená na 40 eur za jednu transakciu. V prípade výberu hotovosti z bankomatov je sadzba dokonca dvojnásobná – až 0,8 % z vyberanej sumy bez horného limitu.
Zavedenie tejto dane si vynútilo, aby si podnikatelia do konca marca zriadili špeciálny podnikateľský účet, z ktorého je daň automaticky odvádzaná. Zahraničné účty a niektoré špecifické transakcie navyše vyžadujú, aby firmy odvádzali túto daň samostatne formou samozdanenia. Podnikateľská obec považuje nové opatrenie za likvidačné, keďže priamo zvyšuje ich náklady, ktoré sa už aj tak pohybujú na hranici únosnosti.
Realita praxe: podnikatelia platia tisíce eur mesačne navyše
Skutočný dosah transakčnej dane ilustrujú konkrétne prípady. Napríklad podnikateľ z Horehronia, Vratko Strmeň, prevádzkujúci sieť 25 predajní potravín v okresoch Brezno a Banská Bystrica, platí mesačne na transakčnej dani približne 8 000 eur, čo predstavuje až 96 000 eur ročne. Len výplata miezd jeho 200 zamestnancom stojí na transakčnej dani zhruba 1 000 eur mesačne. Strmeň poukazuje na nespravodlivosť, keďže firmy s rovnakým obratom, no menším počtom transakcií, platia výrazne menej.
Podobné problémy trápi aj jednu z najväčších pekární na Slovensku, Vamex Košice. Tá zamestnáva približne 300 ľudí a mesačne zaplatí na transakčnej dani toľko, koľko by stačilo na pokrytie miezd pre päť až sedem pracovníkov. Pre mnohé ďalšie podniky je tento dodatočný náklad taký závažný, že radšej obmedzili platby kartou, prípadne úplne zrušili túto možnosť.
Situácia spôsobila, že mnohé prevádzky, ako sú malé reštaurácie, kaviarne či obchody, začali pri platbách kartou účtovať zákazníkom extra poplatky, prípadne priamo zvyšujú ceny produktov. Niektoré firmy dokonca priamo vyzývajú zákazníkov, aby platili hotovosťou, ak chcú zabrániť ďalšiemu zdražovaniu.
Tieto kroky však narážajú na odpor zákazníkov a môžu ďalej poškodiť podnikateľské prostredie. Zvyšovanie cien a obmedzovanie platieb kartou totiž zhoršuje zákaznícky komfort a môže viesť k zníženiu obratov.
Náklady rastú extrémne, situáciu zhoršuje energetická kríza
Popri novej dani zasiahli podnikateľov aj dramaticky rastúce náklady na energie. Malá pekáreň v Ilave napríklad nedávno oznámila ukončenie svojej činnosti, pretože náklady na plyn jej vzrástli trojnásobne – z pôvodných 800 eur mesačne na súčasných 2 400 eur. Pričom museli riešiť aj problémy s nezaplatenými faktúrami od svojich zákazníkov.
Neprehliadnite
Tieto problémy nie sú ojedinelé. Po celom Slovensku podnikatelia čelia podobným ekonomickým výzvam, pričom mnohé menšie firmy už zatvorili svoje prevádzky alebo obmedzili rozsah podnikania. Zatiaľ čo v súčasnosti je zamestnanosť na Slovensku relatívne vysoká (viac ako 2,6 milióna zamestnaných), analytici varujú, že bez zlepšenia podnikateľských podmienok by mohli byť dôsledky už čoskoro oveľa vážnejšie.
Analytici zdôrazňujú, že Slovensko musí urgentne reagovať na súčasnú situáciu a zamerať sa na opatrenia, ktoré zvýšia konkurencieschopnosť a udržateľnosť firiem. Súčasný ekonomický model, založený na lacnej pracovnej sile, dosahuje svoje limity. Ak chce Slovensko v dlhodobom horizonte prosperovať, musí investovať do inovácií a do pracovných pozícií s vyššou pridanou hodnotou.
V opačnom prípade hrozí, že podnikateľské prostredie na Slovensku bude stále menej atraktívne pre domáce firmy i zahraničných investorov, čo môže viesť k ďalšiemu oslabeniu ekonomiky a rastu nezamestnanosti.
