Zdražovanie je trend, na ktorý si Slováci postupne musia zvykať. A žiaľ, netýka sa len potravín či bývania, týka sa aj energií. Ich ceny na burzách v posledných týždňoch kolísali, no po novom vykázali ďalší nárast. Konkrétne cena elektrickej energie na pražskej burze (PXE) stúpla o viac ako 3 percentá, keď sa minulý týždeň v piatok (9. mája) pedávala za 104,02 eura za megawatthodinu (MWh). Pre porovnanie, týždeň predtým sa jedna MWh obchodovala za 100,85 eura. Téme sa venuje portál interez.sk.
Cena elektriny tak od polovica apríla stúpla už o viac ako 6 percent, čo jasne signalizuje pretrvávajúci tlak na ceny v energetickom sektore. A smutnou skutočnosťou je, že vývoj ceny zemného plynu je na tom podobne. Ten sa na holandskej burze (TTF) v rovnaký deň obchodoval za 34,618 eura za MWh, čo predstavovalo týždenný nárast o približne 4,7 percenta.
Hoci je táto cena stále nižšia než vo februári, keď krátkodobo prekročila 57 eur/MWh, trend opätovného rastu môže mať negatívne dôsledky pre domácnosti aj firmy.
Zdražovanie môže pokračovať. EÚ chystá tvrdý krok
Je pritom dosť možné, že situácia na trhu s energiami sa v blízkej dobe ešte viac skomplikuje. Európska komisia (EK) totiž navrhla úplné ukončenie dovozu plynu, ropy a jadrového paliva z Ruska.
Tento návrh však narazil na odpor slovenskej vlády. Premiér Robert Fico (Smer-SD) vyjadril znepokojenie, že takéto opatrenie by mohlo poškodiť konkurencieschopnosť Slovenska aj celej Európskej únie, a upozornil na negatívne dopady na slovenskú ekonomiku, ktorá je výrazne naviazaná na dovoz energetických surovín.
EK tento krok predstavila v rámci dokumentu, v ktorom načrtáva mapu k zníženiu energetickej závislosti EÚ od tretích krajín, vrátane Ruska. Hoci Slovensko všeobecne tento strategický cieľ uznáva, podľa predsedu vlády by úplné odstrihnutie sa od ruských energetických surovín malo vážne dôsledky nielen pre slovenskú, ale aj celú európsku ekonomiku.
Slovensko je podľa Fica pripravené aktívne sa zapojiť do rokovaní o pripravovaných legislatívnych zmenách, ktoré majú z návrhu EK vyplnúť. Zdôraznil však, že akýkoľvek postup musí zohľadňovať špecifiká jednotlivých členských štátov a byť výsledkom kompromisu. V opačnom prípade by vraj išlo o nebezpečný experiment, ktorý by mohol mať za následok devastačné ekonomické škody.
Premiér tiež upozornil, že takýto zásah do energetických dodávok by mohol vyústiť do citeľného nárastu cien energií, ako aj do oslabenia priemyselnej konkurencieschopnosti a zvýšenej záťaže na obyvateľov.
Podrobnejšie sme sa tejto téme venovali v samostatnom článku na tomto odkaze.
Bezvýchodiská situácia: USA zvažujú uvalenie 500 % cla
Určitý vplyv na finálnu dohru v kontexte zákazu ruského plynu zrejme bude mať aj nová dohoda medzi USA a Ukrajinou, ktorá sa týka ťažby vzácnych surovín na ukrajinskom území. Táto dohoda má predstavovať súčasť širšej stratégie s cieľom odradiť Rusko od ďalšej agresie a upevniť vplyv Američanov v regióne.
Ukrajina síce od USA zatiaľ nezískala žiadne formálne bezpečnostné záruky, no podľa generála vo výslužbe Pavla Macka má jednoznačný strategický význam – je to signál adresovaný Kremľu, že spolupráca medzi Washingtonom a Kyjevom pokračuje a že Spojené štáty majú záujem o ďalšiu prítomnosť v regióne.
Spolupráca počíta s vytvorením spoločného investičného fondu, z ktorého sa budú financovať projekty zamerané na obnovu a rozvoj ťažby. Zisky z týchto aktivít si budú Ukrajina a USA deliť rovnomerne, pričom výnosy majú byť opätovne investované do ďalších ťažobných zariadení alebo infraštruktúrnych projektov v krajine.
Pochopiteľne, dohoda môže mať viacero zásadných dopadov na už tak napäté americko-ruské vzťahy. Rusko môže vnímať dohodu ako rozšírenie amerického vplyvu do svojho „blízkeho zahraničia“, čo je dlhodobo citlivá téma pre Kremeľ. Americké investície do ťažby nerastných surovín v postsovietskej krajine, ktorú Rusko považuje za súčasť svojej sféry záujmu, môže Moskva chápať ako nepriamu podporu ukrajinskej nezávislosti a obranyschopnosti.
To môže viesť aj k narušeniu budúcich mierových rokovaní, konkrétne kvôli oslabeniu dôvery medzi Ruskom a Spojenými štátmi, najmä ak Kremeľ vyhodnotí dohodu ako dlhodobé strategické spojenectvo.
A čo to 500-percentné clo? Toto opatrenie predložil americký senátor Lindsey Graham, pričom adresované má byť krajinám, ktoré budú naďalej pokračovať v dovoze a užívaný ruského plynu. Podľa jeho slov má plán dostatočnú podporu v americkom Senáte, pričom za ním stojí 72 senátorov. Ak by jeho návrh prešiel, clo by mohlo zasiahnuť všetky krajiny, ktoré aktuálne dovážajú ruský plyn, ropu či urán, vrátane Slovenska. Sankcie by mali podľa senátora spôsobiť ekonomickú bolesť Rusku, ale aj všetkým jeho obchodným partnerom.
Slovensko pritom patrí medzi najväčších odberateľov ruského plynu v EÚ, konkrétne je na štvrtom mieste. V prvom kvartáli tohto roka doviedlo z Ruska plyn v celkovej hodnote až 572-miliónov eur, pričom zaostáva len za Francúzskom, Maďarskom a Belgickom.
Spasiť nás môže Rumunsko
No aj keď sa situácia značne vyostruje, stále je tu nádej. A prichádza z krajiny blízko slovenských hraníc – Rumunska. Tento štát sa môže už v dohľadnej budúcnosti stať najväčším producentom plynu, a to vďaka projektu Neptun Deep, ktorý zahŕňa čerpanie komodity z rozsiahleho ložiska nachádzajúceho sa v rumunskej ekonomickej zóne čierneho mora. Podľa odhadov sa tu nachádza okolo 100-miliónov kubických metrov zemného plynu.
Medzinárodnú pozornosť k projektu nedávno pritiahla päťročná dohoda medzi rakúskou spoločnosťou OMV a nemeckou firmou Uniper, podľa ktorej bude dodaných 15 terawatthodín zemného plynu. Táto zmluva nadobudla ešte väčší význam v kontexte zastavenia dodávok plynu z Ruska cez Ukrajinu a celkového poklesu dovozu energetických surovín z Ruska do krajín EÚ po zmienenej invázii na Ukrajinu.
Produkcia plynu z Neptun Deep má začať v priebehu roku 2027 a očakáva sa, že po začatí prevádzky sa Rumunsko stane čistým vývozcom plynu a zároveň najväčším producentom tejto komodity v celej EÚ. Stojí za zmienku, že okrem ložiska Neptun Deep má krjaina v Čiernom mori ďalšie zásoby plynu, ktoré celkovo dosahujú objem približne 200-miliárd kubických metrov.
Odhaduje sa, že samotný projekt Neptun Deep bude ročne produkovať 7- až 8-miliárd kubických metrov plynu. Podľa analytikov z rumunského think tanku New Strategy Center by príjmy z tohto projektu mohli presiahnuť 25-miliárd dolárov (22-miliárd eur), čo predstavuje viac ako trojnásobok ročného rozpočtu Rumunska na obranu.
Analytik Arnold C. Dupuy z Atlantic Council uvádza, že Rumunsko si už dnes dokáže pokryť približne 80 percent svojej ročnej spotreby plynu z domácich zdrojov. Vďaka projektom Neptun Deep a Ana, spolu s existujúcou ťažbou, bude krajina schopná pokryť celú domácu spotrebu, ktorá sa pohybuje okolo 12-miliárd kubických metrov ročne, a ešte zostane priestor na export.
