Stále pretrvávajúce obchodné napätie medzi dvoma najväčšími ekonomikami sveta – Spojenými štátmi a Čínou – už začína odhaľovať svoje následky. Tie sa pritom netýkajú len priamo zúčastnených strán, ale aj iných, taktiež veľmi dôležitých ekonomík. Jednou z nich je Nemecko, ktorého firmy pôsobiace na území Číny majú v dôsledku konfilktu trpieť vážnymi ťažkosťami, píše denník Teraz.sk.
Túto informáciu pôovdne priniesla agentúra DPA, ktorá sa odvoláva na výsledky prieskumu Nemeckej obchodnej komory (AHK) v Pekingu. Tento prieskum prebiehal od 14. do 17 apríla a zúčastnilo sa ho 143 firiem operujúcich na čínskom trhu. Výsledky ukazujú, že až 86 percent opýtaných subjektov sa už stretlo s negatívnymi dopadmi ciel, ktoré si navzájom udelili Spojené štáty a Čína.
Výkonný riaditeľ AHK pre východnú Čínu Maximilian Butek upozornil, že táto situácia prehlbuje neistotu medzi podnikmi a zároveň urýchľuje ich snahy o lokalizáciu – teda presun výrobných a obchodných aktivít priamo do Číny. Podľa prieskumu až 38 percent respondentov plánuje zintenzívniť svoje lokalizačné stratégie.
Butek však zároveň upozorňuje, že samotná lokalizácia nemusí byť konečným riešením, nakoľko veľká časť nemeckých firiem v Číne je stále zapojená do exportne orientovaných čínskych dodávateľských reťazcov. Tieto firmy sú preto aj naďalej vystavené nezanedbateľným hrozbám.
Automobilky stoja na prahu veľkej zmeny
Pochopiteľne, ozvlášť tvrdo pociťuje dopady colnej vojny automobilový sektor. Viac ako 9 z 10 firiem (93 percent) v tomto odvetví má v dôsledku ciel evidovať pokles obchodnej aktivity v Číne. Najmä automobilky čelia zložitej situácii, keďže exportne zamerané súčasti ich dodávateľských sietí závisia od globálneho obchodu.
K situácii sa vyjadril dokonca aj Oliver Blume, výkonný riaditeľ koncernu Volkswagen. Pri príležitosti otvorenia autosalónu v Šanghaji (22. apríla) konštatoval, že globálne obchodné bariéry rastú, pritom automobilový priemysel sa má nachádzať na prahu zásadnej zmeny. Uviedol tiež, že Volkswagen a ďalšie spoločnosti z odvetvia vedú konštruktívne rokovania so zástupcami Spojených štátov v snahe zmierniť dopady protekcionistických opatrení.
Neprehliadnite
Nádej stále nevyhasla
Obchodné napätie sa ešte vyostrilo začiatkom apríla, keď americký prezident Donald Trump zaviedol nové dovozné clá, ktoré sa týkajú takmer všetkých krajín sveta. Hoci ich uplatňovanie bolo následne pozastavené na 90 dní, clá na čínsky tovar dostali výnimku – naďalej ostali v platnosti, a to v plnej výške, resp. 145 percent. Čína na to zareagovala protiopatreniami, zaviedla clá na americké výrobky vo výške až 125 percent a taktiež obmedzila vývoz niektorých strategických surovín, ako sú kovy a minerály.
Je ale možné, že v blízkej budúcnosti dôjde k vytúženému zvratu. Donald Trump pred pár dňami informoval, že Spojené štáty vedú rozhovory s Čínou ohľadne ciel. Vyjadril pritom celkom optimistický postoj – najväčšie svetové ekonomiky údajne môžu dospieť k dohode, ktorá by ukončila prebiehajúcu obchodnú vojnu.
Prezident zároveň potvrdil, že po zmienenom rozhodnutí zvýšiť clá na čínske dovozy na 145 percent sa uskutočnilo niekoľko rokovaní. V otázke, či osobne rokoval s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom, bol však Trump opatrný a bližšie podrobnosti o priamych kontaktoch neuviedol. Očakáva však, že dôjde k vzniku veľmi výhodnej dohody, a dokonca s talianskou premiérkou diskutoval o ukončení amerických ciel voči EÚ.
Dohoda by rozhodne prospela
Pokiaľ ide o Čínu, tá už prehlásila, že fungovala ešte v čase, kedy Spojené štáty neexistovali, a teda pre ňu clá nepredstavujú likvidačné riziko. Rozhodne ale nemožno povedať, že by krajine nijak neubližovali.
Ako sme vás informovali v samostatnom článku na tomto odkaze, podľa odhadov analytikov z Goldman Sachs Group by dôsledky rozšírenej obchodnej vojny mohli zasiahnuť až 20-miliónov pracovníkov v Číne, čo predstavuje zhruba 3 percentá tamojšej pracovnej sily. Čínske hospodárstvo už pritom čelí tlakom zo znižovania platov, prepúšťania a rastúcej automatizácie, čo zahŕňa aj rozsiahlu implementáciu umelej inteligencie (AI), ktorá postupne znižuje potrebu tradičnej pracovnej sily.
Hoci v prvom štvrťroku 2025 zaznamenala čínska ekonomika medziročný nárast hrubého domáceho produktu (HDP) o 5,4 percenta, rovnako ako v predchádzajúcom štvrťroku, ukazovatele z trhu práce nie sú zrovna priaznivé. Podľa údajov spoločnosti QuantCube Technology klesol počet voľných pracovných miest v priebehu posledných dvoch mesiacov takmer o 30 percent (medziročne).
Index budúcich plánov na nábor zamestnancov, ktorý zostavuje Cheung Kong Graduate School of Business (CKGSB), dosiahol v marci šesťmesačné minimum, čo naznačuje výrazné spomalenie dopytu po nových zamestnancoch.
Agentúra Bloomberg pritom odhaduje, že úplná strata čínskeho exportu do Spojených štátov by mohla znížiť HDP Číny až o 3 percentá. Goldman Sachs už dokonca upravila svoju prognózu rastu čínskej ekonomiky na rok 2025 – pôvodne očakávala rast na úrovni 4,5 percentá, po novom predpokladá, že rast dosiahne iba 4 percentá.
