Život Slovákov po finančnej stránke nie je dvakrát jednoduchý, a to obzvlášť po 1. januári 2025, kedy vstúpila do platnosti konsolidácia s množstvom prísnych opatrení. Dočkali sme sa zavedenia 23-percentnej dane z pridanej hodnoty (DPH) a tento mesiac aj transakčnej dane. Týmito nástrojmi však štát nešetrí na sebe, ale na ľuďoch. Sú to pritom práve orgány ústrednej štátnej správy, ktoré vlani vytvorili väčšinu deficitu, píšu Správy STVR.
Slovensko v minulom roku hospodárilo s astronomickým deficitom – na úrovni 5,27 percenta hrubého domáceho produktu (HDP). Tento údaj zverejnil Štatistický úrad (ŠÚ) SR, pričom poukazuje na mierne medziročné zhoršenie.
Štát má dlh cez 77-miliárd eur
Ako sme spomenuli v úvode článku, za väčšinu vlaňajšieho deficitu bola zodpovedná ústredná štátna správa, ktorej hospodárenie skončilo s mínusom vo výške 7,15-miliardy eur. To je o niečo viac ako v roku 2023, kedy schodok predstavoval okolo 6,78-miliardy eur.
Miestna samospráva, ktorá rok predtým vykázala prebytok 81,3-milióna eur, sa v roku 2024 dostala do deficitu takmer 130-miliónov eur, čím prispela k zhoršeniu celkovej bilancie verejných financií.
Na druhej strane, fondy sociálneho zabezpečenia si medziročne polepšili a zaznamenali prebytok 370-miliónov eur, čo znamená zlepšenie približne o 100-miliónov eur v porovnaní s rokom 2023.
Pokiaľ ide o celkový dlh verejnej správy, ten v roku 2024 vzrástol na závratných 77,65-miliardy eur, čo predstavovalo 59,28 percenta HDP. Medziročne tak dlh narástol o 8,75-miliardy eur – v roku 2023 dosahoval 68,90-miliardy eur, teda 55,64 percenta HDP.
Čísla zverejnia na úrovni EÚ
Štatistický úrad SR predložil Správu o deficite a dlhu za roky 2021 až 2025 Európskej komisii v riadnom termíne k 1. aprílu. V rámci aktualizácie národných účtov boli zapracované viaceré úpravy, týkajúce sa napríklad akruálnych daní, sociálnych príspevkov a pomoci s cenami energií za rok 2023.
Tieto spresnenia však podľa úradu nemali zásadný vplyv na konečné výsledky o deficite a dlhu. Zároveň boli identifikované výdavky na energetickú pomoc za rok 2023 a súvisiace vratky, ktoré boli zaúčtované podľa akruálneho princípu, teda priradené k obdobiu, v ktorom reálne vznikli.
Dáta o deficite a dlhu členských štátov Európskej únie budú zverejnené európskym štatistickým úradom Eurostat v utorok 22. apríla o 11:00.
Štát konsoliduje, podnikatelia plačú
Ako sme spomenuli, štát v tomto roku konsoliduje, predovšetkým prostredníctvom transakčnej dane a zvýšenej DPH. Na 23-percentnú DPH si väčšina už ako tak zvykla, no transakčná daň sa ukazuje byť veľmi vážnym problémom. Podnikateľov a živnostníkov stojí tak obrovské sumy peňazí, že nezriedka volia ukončenie činnosti, alternatívne zákazníkov „motivujú“ k tomu, aby za ich tovary či služby platili v hotovosti.
Niektoré podniky dokonca zákazníkom, ktorí stoj čo stoj chcú platiť kartou, účtujú extra poplatok. Alternatívne ponúkajú zľavu tým, ktorým platba v hotovosti neprekáža.
Dokazujú to viaceré príklady z praxe. Jeden taký ponúka Vratko Strmeň, podnikateľ z Horehronia, ktorý vlastní sieť 25 predajní s potravinami v okresoch Brezno a Banská Bystrica. Už zajtra plánuje svojim zhruba 200 zamestnancom vyplatiť marcové výplaty, pričom za každú jednu bude musieť uhradiť transakčnú daň. Žiaľ, o malé sumy rozhodne nepôjde – na jedného zamestnanca má na dani zaplatiť 5 eur, čo znamená, že celkovo ho bude stáť približne 1 000 eur mesačne.
Strmeň považuje transkačnú daň za neprimeranú a likvidačnú, pričom ju prirovnáva k náhodnej dani z obrazu, ktorá ignoruje skutočný ekonomický stav firmy.
Mzdy pritom nie sú jediné položky, z ktorých bude jeho firma musieť zaplatiť transakčnú daň. Každý mesiac sa cez jej stôl preženie množstvo faktúr, dodávok a pohybov. Vo výsledku ju má transakčná daň stáť až 8 000 eur mesačne, respektíve 96 000 eur ročne. Strmeň dodáva, že firma s podobným obratom, avšak s menším počtom transakcií, zaplatí výrazne menej.
A pokiaľ ide o podniky, ktoré presedlali na hotovosť, jedným takým je trenčiansky Tulák Outfit, ktorý sa zameriava na predaj športového oblečenia. Zaviedol skutočne zaujímavý systém – pokiaľ sa zákazník rozhodne za tovar zaplatiť v hotovosti, dostane zľavu vo výške 2 percent. Hotovosť je potom použitá na úhradu faktúr za tovar aj na výplaty.
Trináste dôchodky rozhodne nepomáhajú
Veľkým problémom je potom aj „luxusná“ finančná podpora dôchodcov, ktorých štát očividne považuje za najviac chudobou ohrozenú skupinu slovenského obyvateľstva. No ako sme vás informovali v samostatnom článku, pravda je trochu iná.
Podľa dostupných dát sa v minulom roku v stave ohrozenia chudobou alebo sociálnym vylúčením nachádzalo až 980-tisíc Slovákov, čo v prepočte vychádza na zhruba každého šiesteho obyvateľa.
Ktorá skupina ľudí je teda najviac ohrozená? Čísla celkom jasne odkazujú na domácnosti s nezaopatrenými deťmi, najmä tie neúplné, kde sa o dieťa stará iba jeden rodič.
Až 38 percent týchto domácností čelí rôznym formám chudoby. Hoci oproti predchádzajúcemu roku ide o mierne zlepšenie, údaj stále zostáva veľmi znepokojujúci. Vysoké riziko chudoby hrozí aj rodinám s troma a viac deťmi, kde sa tento problém dotýka približne tretiny domácností.
Napriek tomu ale štát dotuje primárne dôchodcov. Aj tento rok im plánuje vyplatiť trináste dôchodky, hoci Sociálna poisťovňa má peniaze iba na 10 dôchodkov. Trináste dôchodky sú tŕňom v oku mnohých politikov, verejnosti aj odborníkov, a to predovšetkým kvôli ich značnej nákladovosti. Konkrétne odborníci ich považujú za neefektívne, nakoľko rovnakú finančnú podporu dostávajú dôchodcovia s nízkym aj vysokým príjmom, takže nezohľadňujú skutočné potreby jednotlivcov. To vraj popiera princíp solidarity.
