Vodiči na Slovensku môžu v nasledujúcom týždni očakávať len mierne vyššie ceny pohonných látok. Dôvodom je priaznivý vývoj na svetových trhoch, kde ceny ropy v uplynulom týždni klesali. Podľa analytika finančných trhov XTB, Mateja Bajzíka, by sa ceny benzínu aj nafty mali meniť len minimálne, informuje denník Teraz.sk.
Rast o jeden až dva centy
Analytik predpokladá, že v budúcom týždni budú ceny pohonných látok oscilovať na úrovni približne jedného až dvoch centov za liter. Uviedol, že ceny ropy sa v uplynulom týždni držali na najnižších úrovniach za posledné dva mesiace, porovnateľných s úrovňami z roku 2021. Tento trend je podľa neho pozitívnym faktorom pre dovolenkárov aj pre dopravcov.
Kľúčové sú rokovania o mieri
Bajzík ďalej vysvetlil, že trhy s ropou pozorne sledujú aj geopolitickú situáciu. Hoci investori nepovažujú konflikt na Ukrajine za vyriešený a zostávajú opatrní, už samotná skutočnosť, že sa rokuje o mieri, prispieva k upokojeniu napätia. Trhy podľa neho vedia, že mier nie je za rohom, no zároveň nezaznamenali žiadne nové hrozby obmedzenia dodávok, čo pomáha udržať ceny ropy stabilnejšie.
Dodal, že ak by mierové rokovania skutočne priniesli konkrétny výsledok, mohlo by dôjsť k uvoľneniu sankcií voči Rusku. To by pravdepodobne zvýšilo ponuku ruskej ropy na svetových trhoch a vytvorilo by ďalší tlak na pokles cien.
Čo ak by k mieru nedošlo?
Ak by mierové rokovania zlyhali a nádej na prímerie by sa rozplynula, pre vodičov na Slovensku by to znamenalo takmer okamžitý a citeľný nárast cien benzínu a nafty na čerpacích staniciach. Tento scenár by spustil reťazovú reakciu, ktorá by sa začala na svetových trhoch a veľmi rýchlo by sa preliala až k nám.
Finančné trhy, ktoré do cien už započítali optimizmus z prebiehajúcich rokovaní, by na ich zlyhanie reagovali panikou a neistotou. Ešte dôležitejšia by však bola obnovená hrozba nových a ešte tvrdších sankcií zo strany USA voči ruskému energetickému sektoru. To by vyvolalo obrovské obavy z ďalšieho obmedzenia globálnych dodávok ropy, čo je pre ceny najsilnejší impulz na rast.
Keďže ceny pohonných hmôt na Slovensku sú priamo naviazané na ceny ropy na svetových trhoch a na ceny palív na Rotterdamskej burze, toto globálne zdraženie by sa s oneskorením niekoľkých dní až týždňov nevyhnutne prejavilo aj na slovenských čerpacích staniciach.
V skratke, zlyhanie mierových rokovaní by znamenalo koniec obdobia stabilných alebo klesajúcich cien palív. Pre vodičov na Slovensku by to znamenalo návrat k zdražovaniu a vyšším účtom za každé natankovanie. Miera tohto zdraženia by závisela od toho, aké tvrdé by boli následné sankcie a aká veľká panika by na ropných trhoch vznikla.
Ceny zrejme porastú tak či tak
Netreba pritom zabúdať na ešte jeden dôležitý faktor, a to zákon Európskej únie. Aby sme boli konkrétnejší, od roku 2027 má vstúpiť do platnosti nový systém emisných povoleniek s názvom ETS II. V podstate ide o novú formu “uhlíkovej dane”, ktorá rozširuje už existujúci systém obchodovania s emisiami (ETS1), ktorý sa doteraz týkal len veľkého priemyslu a elektrární. Po novom sa bude tento systém vzťahovať aj na emisie skleníkových plynov, ktoré vznikajú pri vykurovaní budov (domácností) a v cestnej doprave.
V praxi to znamená, že dodávatelia palív – teda spoločnosti, ktoré predávajú plyn, uhlie, benzín či naftu – budú musieť od roku 2027 nakupovať na európskom trhu povolenku za každú tonu CO2, ktorá sa uvoľní pri spálení palív, ktoré predali. Tento nový náklad si následne premietnu do konečnej ceny pre spotrebiteľov.
Cieľom tohto nástroja v rámci Zelenej dohody (Green Deal) je ekonomicky znevýhodniť používanie fosílnych palív a motivovať tak domácnosti k prechodu na ekologickejšie alternatívy, ako sú tepelné čerpadlá, zatepľovanie domov alebo elektromobily.
Aký bude dopad?
Pre bežného občana to bude znamenať citeľné a trvalé zdraženie kúrenia a tankovania. Každý liter benzínu či nafty a každý meter kubický spáleného plynu bude v sebe obsahovať nový poplatok za emisie.
Konkrétna výška zdraženia bude závisieť od trhovej ceny povolenky, ktorá je v súčasnosti predmetom veľkých debát. Hoci politici pôvodne sľubovali cenový strop na úrovni 45 eur za tonu CO2, trhové očakávania sú oveľa vyššie. Podľa prepočtov ekonómov by to mohlo znamenať:
- Zvýšenie ceny pohonných hmôt o približne 10 až 30 centov na liter.
- Výrazné zvýšenie ročných nákladov na vykurovanie, najmä pre ľudí v starších, nezateplených rodinných domoch, ktorí kúria plynom.
Podľa odhadov, ktoré spomínal ekonóm Lukáš Kovanda, si môže bežná domácnosť v našom regióne ročne priplatiť stovky až tisíce eur.
EÚ však plánuje zriadiť tzv. Sociálny klimatický fond, z ktorého sa majú poskytovať kompenzácie a príspevky tým najviac zraniteľným domácnostiam – napríklad na zateplenie domu alebo výmenu starého kotla. Nateraz zostáva otázne, či sa budú v určitej miere kompenzovať aj ceny palív.
