Slovensko sa zrejme bude musieť pripraviť na ešte náročnejšie časy. Dôvodom je nové 25-percentné clo na dovoz vozidiel a všeobecné 20-percentné clo na produkty z Európskej únie (EÚ), ktoré oznámil a zaviedol prezident Spojených štátov Donald Trump. Žiaľ, je takmer isté, že tieto obchodné bariéry zasiahnu aj Slovensko.
Marián Kočiš, analytik Slovenskej spriteľne, uviedol, že tieto opatrenia by mohli znížiť rast hrubého domáceho produktu (HDP) Slovenska až o 0,5 percentuálneho bodu. Na jeho prognózu upozornil denník Teraz.sk.
Stále svieti malé svetielko nádeje, že dôjde k dohode medzi EÚ a Spojenými štátmi, ktorá by bola výhodná pre obidve strany. No ak k nej napokon nedôjde, rast HDP Slovenska by sa mohol spomaliť z pôvodne očakávaných 2 percent na približne len 0,5 percenta. Treba pritom poznamenať, že podľa Kočiša sa plný dopad nových ciel prejaví až v budúcom roku.
Slovensko: Prizerajúca sa obeť
Analytik pritom upozorňuje aj na riziko obchodnej vojny. Tvrdí, že pokiaľ by na ňu došlo, celkový vplyv na slovenskú ekonomiku by sa takmer zdvojnásobil, konkrétne v porovnaní so situáciou, keď by clá postihli iba automobilovú výrobu. Dodal, že v takom prípade by sa kumulatívne straty HDP v období rokov 2025 až 2027 mohli pohybovať na úrovni okolo 2,5 až 3 percent.
Stále však netreba hádzať flintu do žita. Vývoj situácie sa ešte stále môže zmeniť, a to hlavne kvôli blížiacim sa rokovaniam medzi EÚ a Spojenými štátmi. Kočiš však dodal, že už v tejto chívli je zrejmé, že ohlásené opatrenia povedú k výraznému zníženiu exportov a tým aj celkovej hospodárskej aktivity Slovenska. V praxi to má znamenať výpadok v stovkách miliónov eur, ako aj negatívne dopady na zamestnanosť – miera nezamestnosti môže stúpnuť o niekoľko desatín percentuálneho bodu.
Podľa Kočiša je dôležité, že stále existuje časový priestor na politické vyjednávania a na zváženie všetkých ekonomických dôsledkov.
EÚ by sa podľa neho mala sústrediť najmä na posilnenie konkurencieschopnosti domácich (európskych) podnikov a zároveň na odstránenie interných obchodných bariér, ktoré znižujú efektivitu jednotného trhu. Inak povedané, blok by mal konať nielen defenzívne, ale aj proaktívne.
Čo to znamená pre bežných ľudí?
Slovensko môže byť jednou z najväčších obetí amerických ciel, a to najmä z toho dôvodu, že naša krajina je silne závislá od automobilového priemyslu – tvorí významnú časť vývozu. Pokiaľ by kvôli vysokým clám došlo k zníženiu predaja slovenských áut do Spojených štátov, firmy by mohli poriadne potrápiť nižšie tržby, čo by ich nútilo šetriť. A to, ako sme už spomenuli, môže viesť aj k prepúšťaniu či obmedzovaniu náboru nových zamestnancov.
Čo sa týka poklesu HDP, ten môže spôsobiť zníženie množstva investícií do infraštruktúry, výskumu či verejných služieb, ako aj pomalší rast platov či osekanie pracovných príležitostí, predovšetkým v regiónoch naviazaných na priemysel a export.
Taktiež nemožno opomenúť, že ak EÚ zavedie odvetné clá, čo je bežná reakcia v obchodných vojnach, môžu sa zvýšiť ceny niektorých amerických produktov na Slovensku – napríklad elektroniky, oblečenia, kozmetiky či dovezených áut.
Aby sme to zjednodušili – hoci bežný človek nemusí okamžite vidieť vplyv cla na svojej výplatnej páske, môže ho pocítiť nepriamo, napríklad v podobe pomalšieho rastu platov, neistoty na trhu práce alebo vyšších cien niektorých tovarov.
