Štát v tomto roku zaviedol množstvo pravidiel, pričom viaceré z nich nie sú pre širokú verejnosť úplne zrozumiteľné. Niekedy je problémom samotný predmet pravidla, niekedy je problémom otázka, koho presne sa týka. Inak na tom nie je ani zákon o dani z finančných transakcií, ktorý začiatkom tohto mesiaca priniesol mnohými ostro kritizovanú transakčnú daň.
Ako píšu Správy STVR, zavedenie transakčnej dane predstavuje vážne starosti nielen pre domáce subjekty, ale aj pre živnostníkov pracujúcich v zahraničí. Hovoria najmä o nadmernej byrokracii, ktorá vie byť poriadne mätúca. Mnohí si vraj nie sú istí, či sa na nich vzťahuje nová daňová povinnosť. Pre istotu si teda na Slovensku zakladajú podniakteľské účty, no ani to neprichádza bez komplikácií.
Transakčná daň
Transakčná daň sa uplatňuje na každú odchádzajúcu elektronickú transakciu z podnikateľského (biznis) účtu, a to v sadzbe 0,4 percenta, maximálne však do sumy 40 eur. Sadzbou sú potom zaťažené aj výbery hotovosti z bankomatov, konkrétne vo výške 0,8 percenta, pričom v tomto prípade maximálny limit nie je.
Daň je vyberaná automaticky cez slovenské banky, čo je dôvod, prečo si každý podnikateľský subjekt musel do 31. marca, zriadiť špeciálny podnikateľský účet – tzv. transakčný účet. Pri zahraničných účtoch alebo v prípade špecifických platobných operácií (ako preúčtovanie nákladov) je povinnosťou podnikateľov odviesť daň v režime samozdanenia.
Jednou z týchto osôb je Martina Hricová, konateľka spoločnosti sprostredkúvajúcej opatrovateľskú činnosť v Rakúsku. Jej klientky, slovenské opatrovateľky pôsobiace na základe zahraničnej živnosti, sa ocitli v problematickej situácii. Podnikajú podľa rakúskeho práva, a preto by podľa nej nemali podliehať slovenskej transakčnej dani, hoci majú na Slovensku otvorené súkromné účty. No ako je to naozaj?
Podľa vyjadrení Finančnej správy (FS) a rezortu financií platí, že zahraničný živnostník s trvalým pobytom na Slovensku, ktorý podniká výhradne v zahraničí a nemá na Slovensku podnikateľský účet, transakčnú daň platiť nemusí. A nemení sa to ani v prípade, že má na Slovensku otvorený súkromný účet – podnikateľské konto si otvárať nemusí. Potvrdila to aj daňová poradkyňa Alica Orda Oravcová.
Situácia sa však mení v prípade, ak živnostník aktívne využíva svoj účet na úhradu výdavkov súvisiacich s podnikaním, napríklad na platbu za ubytovanie alebo dopravu. Ak sú takéto náklady preukázateľne spojené s jeho podnikateľskou činnosťou, živnostník už podlieha pravidlám o transakčnej dani, a to aj v prípade, že má živnosť registrovanú v zahraničí.
Štát to nedomyslel, banky nerátajú so všetkými scenármi
Tu ale nastáva problém. Keďže zahraniční živnostníci nemajú v slovenskom systéme pridelené identifikačné číslo organizácie (IČO) ani daňové identifikačné číslo (DIČ), slovenské banky im štandardne odmietajú založiť podnikateľský účet. Banky totiž požadujú výpis z obchodného alebo živnostenského registra, ktorý títo podnikatelia nemôžu predložiť.
Ako ozrejmil Matej Dobiš, výkonný riaditeľ Finančného kompasu, banky si pri zakladaní podnikateľských účtov vyžadujú štandardné dokumenty a často nie sú pripravené na špecifiká zahraničných živnostníkov. Riaditeľ legislatívneho odboru FS Toško Beran však upozornil, že banky už boli usmernené, aby pri otváraní nepožadovali výhradne slovenské IČO.
Pokiaľ by problémy so zriadením účtu na Slovensku pretrvávali, daňoví experti odporúčajú, aby si živnostníci založili podnikateľský účet priamo v krajine, kde reálne podnikajú – napríklad v Rakúsku. V takom prípade by sa stali klientmi zahraničnej banky a povinnosť platiť slovenskú transakčnú daň by sa na nich nevzťahovala.
Nová daň je fiasko, štát ju však zrušiť nechce
Toto je ďalšia jasná demonštrácia toho, že transakčná daň je veľkým fiaskom, a to nielen z administratívneho, ale aj z finančného hľadiska.
Vidíme to na viacerých príkladoch z praxe. Napríklad Vratko Strmeň, podnikateľ z Horehronia, ktorý vlastní sieť 25 predajní s potravinami v okresoch Brezno a Banská Bystrica, mal na marcových výplatách zaplatiť transakčnú daň v celkovej výške 1 000 eur (má 200 zamestnancov, takže 5 eur na každého).
Mzdy však nie sú jediné položky, ktoré podliehajú transakčnej dani. Jeho podniku každ mesiac pristane na stole množstvo faktúr, dodávok a pohybov. Strmeň poznamenal, že vo výsledku ho bude transakčná daň stáť až 8 000 eur mesačne, resp. 96 000 eur ročne.
A Strmeň rozhodne nie je jediný podnikateľ, kto novú daň ostro kritizuje. Ozval sa aj Viktor Gumán, riaditeľ najväčšej slovenskej pekárne Vamex Košice, ktorá má 300 zamestnancov. Tvrdí, že len na transakčnej dani pekáreň mesačne zaplatí sumu, ktorá zodpovedá mzdám zhruba 5 až 7 pracovníkov.
V dôsledku enormného navýšenia nákladov sa mnohé firmy na Slovensku rozhodli pre „kampane“ v rámci ktorých motivujú svojich zákazníkov k plateniu v hotovosti. Pokiaľ trvajú na platbe kartou, často im je účtovaný extra poplatok. Alternatívne ponúkajú zľavu za platbu v hotovosti, zvyčajne vo výške pár percent zo sumy nákupu.
A netýka sa to len obchodov či podnikov z oblasti gastra. O nepríjemný zážitok spätý s týmto „trendom“ sa podelila Michaela, dlhoročná pacientka jednej zubnej ambulancie v Bratislave. Bola zvyknutá, že za zákroky môže platiť kartou, po novom je však realita iná – lekárka jej oznámila, že odteraz prijíma platby len v hotovosti. Podobná situácia ju potom čakala u kaderníčky, kde síce mohla zaplatiť kartou, avšak s upozornením, že v budúcnosti to už možné nebude.
A tým reťaz problémov rozhodne nekončí. Ako sme vás informovali v samostatnom článku, jeden z podnikateľov zaplatil daň z nehnuteľnosti vo výške 2 011 eur, konkrétne za kanceláriu s rozlohou 40 m2. Zaplatil ju bankovým prevodom, za čo mu banka automaticky strhla transakčnú daň. Hoci stála len okolo 8 eur, podnikateľa nahnevalo skôr to, že štát týmto de facto porušuje zákon o zamedzení dvojitého zdanenia.
Samozrejme, mnohých by potešilo, keby štát prehodnotil svoj postoj a transakčnú daň zrušil. To sa však zrejme nestane – tvrdí, že takýto krok by rozpočet ochudobnil o značné sumy peňazí. Pokiaľ by k zákazu naozaj došlo, vraj by ich musel získať iným spôsobom, napríkald zvýšením dane z príjmu či dane z pridanej hodnoty (DPH).
