Štát v poslednom období odklepol množstvo zmien, ktoré sa priamo či nepriamo týkajú našich peňazí. Viaceré z nich pribududli ako súčasť konsolidačného balíka, konkrétne s cieľom okresať deficit verejných financií. A rozhodne sa netýkajú len pracujúcich.
Hoci sa dôchodcovia môžu v tomto roku tešiť na trinásty dôchodok, došlo aj k úpravám, ktoré ich rozhodne nepotešia. Ako informuje Finsider.sk, aj keď človek celý život pracuje a platí sociálne odvody, môže sa stať, že napokon dostane nízky starobný dôchodok.
Aby seniori neklesli pod hranicu hmotnej núdze, slovenská legislatíva im garantuje tzv. minimálny dôchodok. V takom prípade štát dorovnáva zásluhový dôchodok na stanovené minimum. Je tu však séria dôležitých podmienok, ktoré musí dotyčná osoba spĺňať, aby mala na tento dôchodok nárok.
Štát každým rokom posúva hranicu
Do odpracovaného obdobia sa započítavajú všetky roky odpracované na Slovensku pred rokom 1993, a to bez ohľadu na výšku zárobku. Od roku 1993 sa prihliada iba na tie roky, počas ktorých človek platil odvody zo mzdy, ktorá bola vo výške aspoň 24,1 percenta priemernej mzdy v danom roku.
Je ale dôležité dbať na to, že táto hranica sa každým rokom posúva. Napríklad minulý rok bolo potrebné platiť odvody z minimálneho mesačného príjmu 367,28 eura, pričom päť rokov dozadu to bolo 263,17 eura. V roku 2010 dokonca bola hranica stanovená len na 185,30 eura mesačne.
Do dopracovaných rokov sa potom započítava aj práca v zahraničí, a to v každom členskom štáte Európskej únie (EÚ), ako aj v krajinách, s ktorými má Slovensko podpísanú medzinárodnú dohodu o sociálnom zabezpečení. Ide napríklad o Izrael, Rusko, Austráliu či Spojené štáty americké.
To ale nie je všetko. Okrem dostatočného zárobku je základnou podmienoku aj minimálne 30 rokov dôchodkového poistenia.
Ako to funguje?
Výška minimálneho dôchodku sa od roku 2023 počíta ako 145 percent životného minima. Pre človeka s 30 odpracovanými rokmi to znamená minimálny dôchodok vo výške 397,30 eura mesačne.
Samozrejme, s rastúcim počtom odpracovaných rokov sa táto suma zvyšuje:
- Za každý rok navyše od 31 do 39 rokov o 2,5 percenta životného minima,
- pri 40 až 49 rokoch o tri percentá,
- pri 50 až 59 rokoch o päť percent,
- pri 60 a viac rokoch až o 7,5 percenta životného minima za každý rok.
Všeobecne teda platí, že čím viac odpracovaných rokov daná osoba má, tým vyšší má minimálny dôchodok.
Štát doplatí, keď musí
Penzista môže počas života prechádzať medzi poberaním minimálneho a zásluhového dôchodku. Tento prechod môže nastať v dôsledku valorizácie dôchodkov či zmeny životného minima.
V prípade, že valorizácia zvýši zásluhový dôchodok nad hranicu minimálneho dôchodku, prestane sa vyplácať doplatok. Ak však zmeny spôsobia, že zásluhový dôchodok klesne pod garantovanú hranicu, štát ho začne doplácať.
Napríklad, ak Sociálna poisťovňa (SP) priznala starobný dôchodok vo výške 362,50 eura za 42 odpracovaných rokov, štát bude musieť doplatiť, keďže podľa stanovených pravidiel by mal byť dôchodok na úrovni aspoň 459 eur – za 39 odpracovaných rokov.
Ďalším príkladom môže byť osoba, ktorá má priznaný dôchodok 410 eur, pričom z Rakúska mu chodí 50,50 eura mesačne. Dokopy ide o sumu 460,50 eura. Podľa pravidiel mu ale prináleží minimálny dôchodok aspoň 516,50 eura. To znamená, že SP mu zvýši slovenský dôchodok o 56 eur, aby sa rozdiel vyrovnal.
Pre lepší prehľad si pozrite nasledovnú tabuľku.
| Rok | Minimálny zárobok |
|---|---|
| 2024 | 367,28 eur |
| 2023 | 344,63 eur |
| 2022 | 314,26 eur |
| 2021 | 291,85 eur |
| 2020 | 273,05 eur |
| 2019 | 263,17 eur |
| 2015 | 212,80 eur |
| 2010 | 185,30 eur |
| 2000 | 91,34 eur |
| 1995 | 57,60 eur |
| 1993 | 43,14 eur |
