Na Slovensku od 1. apríla 2025 platí transakčná daň, ktorú mnohí považujú za jednu z najkontroverznejších zmien v ekonomickej histórii krajiny. A niet sa čo čudovať. Toto opatrenie totiž veľmi negatívne postihuje nielen podnikateľov a spoločnosti, ale aj bežné obyvateľstvo, teda tých, ktorí nemajú povinnosť odvádzať túto daň. Ako informuje Denník N, prvé podniky už začínajú svojim zamestnancom vyplácať mzdy zaťažené transakčnou daňou.
Hoci štát tvrdí niečo iné, transakčná daň pre podnikateľov predstavuje výrazné navýšenie nákladov. A príklady z praxe to len dokazujú. Jeden taký ponúka Vratko Strmeň, podnikateľ z Horehronia, ktorý vlastní sieť 25 predajní s potravinami v okresoch Brezno a Banská Bystrica. Už zajtra plánuje svojim zhruba 200 zamestnancom vyplatiť marcové výplaty, pričom za každú jednu bude musieť uhradiť transakčnú daň. Žiaľ, o malé sumy rozhodne nepôjde – na jedného zamestnanca má na dani zaplatiť 5 eur, čo znamená, že celkovo ho bude stáť približne 1 000 eur mesačne.
Pochopiteľne, ide o obrovskú sumu, ktorú nemožno len tak prehliadnuť. Strmeň považuje transkačnú daň za neprimeranú a likvidačnú, pričom ju prirovnáva k náhodnej dani z obrazu, ktorá ignoruje skutočný ekonomický stav firmy.
Transakčná daň: O čo presne ide?
Transakčná daň sa uplatňuje na každú odchádzajúcu elektronickú transakciu z podnikateľského (biznis) účtu, a to v sadzbe 0,4 percenta, maximálne však do sumy 40 eur. Sadzbou sú potom zaťažené aj výbery hotovosti z bankomatov, konkrétne vo výške 0,8 percenta, pričom v tomto prípade maximálny limit nie je.
Daň je vyberaná automaticky cez slovenské banky, čo je dôvod, prečo si každý podnikateľský subjekt musel do 31. marca, zriadiť špeciálny podnikateľský účet – tzv. transakčný účet. Pri zahraničných účtoch alebo v prípade špecifických platobných operácií (ako preúčtovanie nákladov) je povinnosťou podnikateľov odviesť daň v režime samozdanenia.
Mzdy pritom nie sú jediné položky, z ktorých bude jeho firma musieť zaplatiť transakčnú daň. Každý mesiac sa cez jej stôl preženie množstvo faktúr, dodávok a pohybov. Vo výsledku ju má transakčná daň stáť až 8 000 eur mesačne, respektíve 96 000 eur ročne. Strmeň dodáva, že firma s podobným obratom, avšak s menším počtom transakcií, zaplatí výrazne menej.
Tento príklad jasne dokazuje, že transakčná daň je veľký problém, a to hlavne pre menšie podniky. Prečo? Štát argumentuje, že maximálny odvod na jednu elektronickú transakciu je limitovaný na 40 eur. Háčik je v tom, že len veľmi málo platieb, ktoré menšie firmy realizujú, dosahujú hodnotu 10 000 eur, pri ktorej je dosiahnutý tento limit.
A Strmeň rozhodne nie je jediný podnikateľ, kto novú daň ostro kritizuje. Ozval sa aj Viktor Gumán, riaditeľ najväčšej slovenskej pekárne Vamex Košice, ktorá má 300 zamestnancov. Tvrdí, že len na transakčnej dani pekáreň mesačne zaplatí sumu, ktorá zodpovedá mzdám zhruba 5 až 7 pracovníkov. Inými slovami – ide o tisíce eur.
Gumán upozorňuje na dva negatívne efekty dane. Prvý je priamy dopad na menšie pekárne, ktoré majú množstvo transakcií a nemajú priestor na úspory. Druhý efekt je nepriameho charakteru – slovenskí dodávatelia sa môžu stať menej konkurencieschopní. Ozrejmil, že keď pekáreň zaplatí transkačnú daň svojmu dodávateľovi, pričom tento dodávateľ zaplatí transakčnú daň svojim subdodávateľom, výsledkom môžu byť vyššie ceny. To podľa neho môže presmerovať odberateľov k lacnejším, respektíve zahraničným alternatívam.
Transakčná daň je jedno veľké fiasko
Samozrejme, takýchto príkladov z praxe sa nájde oveľa viac. Transakčná daň jednoducho predstavuje neprimeranú a hlavne nespravodlivú záťaž, ktorá škodí slovenským podnikateľom, a teda aj nám, spotrebiteľom.
Každý jeden podnik si riziko späté s novou daňou veľmi dobre uvedomuje, pričom mnohí už pristúpili k určitej forme protestu. Ako sme vás informovali v samostatnom článku na tomto odkaze, ľudia sa čoraz častejšie stretávajú s prípadmi, kedy sú požiadaní, aby za tovar či službu neplatili platobnou kartou, ale hotovosťou.
O nepríjemný zážitok spätý s týmto „trendom“ sa podelila Michaela, dlhoročná pacientka jednej zubnej ambulancie v Bratislave. Bola zvyknutá, že za zákroky môže platiť kartou, po novom je však realita iná – lekárka jej oznámila, že odteraz prijíma platby len v hotovosti. Podobná situácia ju potom čakala u kaderníčky, kde síce mohla zaplatiť kartou, avšak s upozornením, že v budúcnosti to už možné nebude.
Niektoré firmy dokonca zvýhodňujú zákazníkov, ktorí platia v hotovosti. Napríklad Daniela Lukačková z trenčianskej firmy Tulák Outfit, ktorá sa zameriava na predaj športového oblečenia, ozrejmila, že hoci ide o malú firmu, súčasnej vláde nechce dať ani o euro viac, než musí.
Podnik zaviedol skutočne zaujímavý systém – pokiaľ sa zákazník rozhodne za tovar zaplatiť v hotovosti, dostane zľavu vo výške 2 percent. Hotovosť je potom použitá na úhradu faktúr za tovar aj na výplaty. Dokonca oslovila svojich dodávateľov, aby tovar zasielali len na dobierku, aby zaň bolo možné zaplatiť hotovosťou.
Čo hovorí štát?
Štát sa ešte pred zavedením transakčnej dane zvykol oháňať argumentom, že postihne iba podnikateľov, a aj to veľmi mierne, určite nie fatálne. Ako ste však mohli vidieť, príklady z reálneho sveta hovoria niečo iné.
Nie je to totiž len o samotnej transakčnej dani. Dá sa povedať, že pre mnohých podnikateľov išlo len o posledný klinec do rakvy. Netreba totiž zabúdať na mnohé ďalšie faktory, ktoré podnikateľom sťažujú ich činnosť, predovšetkým po nákladovej stránke – napríklad vysokú infláciu či rapídne rastúce ceny energií (ktoré budú od roku 2026 ešte drahšie).
Z toho vyplýva viacero rizík, pričom jedným z tých hlavných je nárast cien. Transakčná daň pre podnikateľov predstavuje vyššie náklady. A zvyčajne platí, že keď firme stúpnu náklady, prenesie ich do konečných cien, aby si zachovala čo najvyššiu, ideálne maximálnu ziskovosť. V konečnom dôsledku tak citeľne postihne aj konečných spotrebiteľov.
Ďalším vážnym rizikom je úbytok podnikateľov či finančných prostriedkov od zahraničných investorov, ktorí si radšej zvolia krajinu, kde sú ekonomické podmienky priaznivejšie.
Súčasný vývoj je tak v priamom rozpore s tým, čo štát transakčnou daňou (a konsolidáciou obecne) pôvodne zamýšľal. A dá sa povedať, že nedávne vyjadrenie Ladislava Kamenického, ministra financií, len prilialo olej do ohňa. Uviedol totiž, že transakčná daň nebude mať pre podnikateľov zásadné či dokonca likvidačné následky. Tiež podotkol, že ak by došlo k jej zrušeniu, štát by musel financie získať inak, napríklad zvýšením dane z pridanej hodnoty (DPH) na 26 percent či dane z príjmu fyzických osôb.
Ostrá kritika naberá na intenzite
Negatívne ohlasy voči transakčnej dani pritom prichádzajú nielen od podnikateľov, ale aj od politikov, najmä tých opozičných. Avšak momentálne sa najviac ozýva Andrej Danko. Jeho postoj voči transakčnej dani dokonca možno označiť za mimoriadne ofenzívny.
V relácii TA3 uviedol, že transakčná daň musí byť zrušená, a to najneskôr k 31. decembru 2025, aby nenarušila štátny rozpočet. Dodal, že najskôr sa pokúsi uzavrieť dohodu v rámci koalície, pričom ak neuspeje, predloží návrh na zrušenie transakčnej dane do parlamentu.
Z opozície sa najviac ozýva Progresívne Slovensko (PS), ktoré už dokonca predložilo návrh na zrušenie transakčnej dane, a to k 1. máju 2025. Podľa návrhu hnutia by sa taktiež mali podnikateľom vrátiť už zaplatené poplatky.
