Transakčná daň, ktorá na Slovensku platí od 1. apríla 2025, je bez akýchkoľvek pochýb jednou z najkontroverznejších zmien, aké kedy postihli slovenskú ekonomiku. Aj keď štát tvrdil, že nová forma daňového zaťaženia postihne iba podnikateľské subjekty, teda nie bežných ľudí, realita je napokon iná. A žiaľ, nepravdivé sa ukazujú byť aj tvrdenia, podľa ktorých daň nemala predstavovať likvidačné riziko.
Hlavne podnikatelia v zákone o dane z transakcii evidujú čoraz viac vážnych dier. A po novom odhalili ďalšiu. Ako informuje Denník N, transkačná daň sa strháva nielen vtedy, keď firma zamestnancovi vypláca mzdu, ale dokonca aj vtedy, keď mu vracia daňový preplatok.
Vrátenie daňového preplatku je situácia, ktorá nastáva po ročnom zúčtovaní dane z príjmov. Zamestnávateľ počas roka strháva zametsnancovi z výplaty preddavky na daň, ktoré následne odvádza štátu. Po skončení roka však firma musí porovnať skutočnú daňovú povinnosť zamestnanca s tým, koľko na preddavkoch zaplatil. Pokiaľ sa zistí, že vznikol preplatok (zamestnanec zaplatil viac, ako mal), firma mu musí túto sumu vrátiť. Zvyčajne sa tak deje v májovej výplate. Aj kvôli takýmto nepredvítateľným situáciám začínajú byť stále populárnejšie produkty, ktoré chránia pred finančnou neistotou – napríklad v úplne iných oblastiach, ako je cestovné poistenie od AXA Assistance, ktoré myslí aj na komplikácie behom cestovania.
No ako sme spomenuli, háčik je v tom, že aj táto platba podlieha transakčnej dani, hoci v podstate ide o vrátenie dane zaplatenej navyše. Inak povedané, aj keď firma len sprostredkúva vrátenie poplatku medzi štátom aj zamestnancom, ide o službu, za ktorú musí zaplatiť transakčnú daň.
Toto je ďalší nepríjemný dôkaz toho, že štát sa v rámci transakčnej dane správa nekonzistentne. Na jednej strane tvrdí, že daň sa netýka platieb súvisiacich s odvodmi a daňami, no na druhej strane sa jej očividne nevyhnú ani niektoré platby, ktoré skutočne majú daňový charakter.
Transakčná daň
Transakčná daň sa uplatňuje na každú odchádzajúcu elektronickú transakciu z podnikateľského (biznis) účtu, a to v sadzbe 0,4 percenta, maximálne však do sumy 40 eur. Sadzbou sú potom zaťažené aj výbery hotovosti z bankomatov, konkrétne vo výške 0,8 percenta, pričom v tomto prípade maximálny limit nie je.
Daň je vyberaná automaticky cez slovenské banky, čo je dôvod, prečo si každý podnikateľský subjekt musel do 31. marca, zriadiť špeciálny podnikateľský účet – tzv. transakčný účet. Pri zahraničných účtoch alebo v prípade špecifických platobných operácií (ako preúčtovanie nákladov) je povinnosťou podnikateľov odviesť daň v režime samozdanenia.
Žiaľ, podobne je tomu aj pri daňových bonusoch na deti. Ak si zamestnanec uplatní nárok na daňový bonus prostredníctvom zamestnávateľa, ten mu ho pošle spolu s výplatou. Po novom sa ale aj na túto transakciu vzťahuje transakčná daň – firma ju zaplatí za celú platbu, vrátane bonusu. V prípade, že by si zamestnanec uplatnil tento bonus cez daňové priznanie, dostal by peniaze priamo od štátu, a teda by sa transakčná daň neplatila.
Dvojité zdanenie je zakázané, no napriek tomu funguje
A nie, to stále nie je všetko. Čoraz častejšie sa v súvislosti s transakčnou daňou poukazuje aj na daň z nehnuteľností. Tá je určená primárne obciam a mestám, no často ju platia podnikatelia, konkrétne za priestory, ktoré využívajú na svoje podnikanie.
Jeden z podnikateľov sa podelil o veľmi nepríjemný zážitok, keď zaplatil daň z nehnuteľnosti vo výške 2 011 eur za kanceláriu s rozlohou 40 m2. Keď vykonal bankový prevod, jeho banka mu automaticky stiahla transakčnú daň v plnej sadzbe, teda 0,4 percenta zo zaplatenej sumy. Hoci to je len okolo 8 eur, podnikateľa nahneval skôr princíp – tvrdí, že štát nemôže porušovať zákon o zamedzení dvojitého zdanenia.
A absurdity pokračujú. Aj keď zákon deklaruje výnimky pre odvody do zdravotných a sociálnych poisťovní, tieto výnimky neplatia vždy. Napríklad ak podnikateľ platí zdravotné poistenie do poisťovne cez štátnu pokladnicu, daň sa nestrhne. No ak platbu zrealizuje cez službu ako Tatra Pay, čo je elektronická brána na urýchlenie platieb, výnimka už neplatí a transakčná daň sa strhne.
Zdaneniu neunikne ani bežná obchodná situácia, ako je vrátenie peňazí zákazníkovi. Ak niekto vráti tovar zakúpený cez e-shop, predajca mu musí vrátiť zaplatenú sumu. No aj z tejto refundácie sa odvedie transakčná daň. Aby sa tomu predajca vyhol, musí zákazníkovi ponúknuť inú formu vrátenia – napríklad hotovosť, dobierku alebo nákupný poukaz.
Rovnaký problém nastáva aj pri chybne zadaných platbách – ak podnikateľ pošle peniaze omylom na nesprávny účet alebo v nesprávnej sume a následne ich vracia späť, opäť musí zaplatiť transakčnú daň.
Transakčná daň je pohroma, podniky volia radikálne stratégie
Vyššie uvedené príklady toho, ako transakčná daň zaťažuje nielen podnikateľské subjekty, celkom opodstatňujú rozsiahlu kritiku, ktorej táto daň čelí, a to nielen zo strany verejnosti, ale aj zo strany niektorých politikov.
Na sociálnych sieťach sa v priebehu posledných dní začali objavovať fotografie z rôznych podnikov, ktoré vyzývajú zákazníkov, aby uprednostnili platby v hotovosti. Niektoré prevádzky potom zachádzajú ešte ďalej. Predovšetkým reštaurácie, kaviarne alebo malé obchody zverejňujú oznamy, že pri platbe kartou budú po novom zákazníkom účtovať dodatočný poplatok. Iné zase zvýšili ceny produktov, aby vykompenzovali nové náklady spojené s transakčnou daňou.
Napríklad trenčianska firma Tulák Outfit, ktorá sa zameriava na predaj športového oblečenia, ponúka zákazníkom zľavu vo výške 2 percent, pokiaľ sa rozhodnú platiť v hotovosti. Fyzické bankovky potom používa aj na úhradu faktúr za tovar a na výplaty.
Väčšine hotovosť prekáža
Odpovede na otázku, či sú ľudia ochotní vrátiť sa k hotovostným platbám, jasne ukázali, že spoločnosť sa rozdelila na dva tábory. Na jednej strane sú tí, ktorí tvrdia, že platia zásadne len v hotovosti a nový režim im nijako neprekáža. Veria, že hotovosť je jednoduchšia, bezpečnejšia a lepšie kontrolovateľná.
Na druhej strane sú spotrebitelia, ktorí si bez bezkontaktných platieb svoj každodenný život nevedia predstaviť. Tvrdia, že nosenie hotovosti je nepraktické, nebezpečné a z hygienického hľadiska aj nevhodné. Niektorí dokonca uviedli, že ak im obchod neumožní zaplatiť kartou, pokojne nákup nechajú tak a odídu inde. Obávajú sa, že plošný návrat k hotovosti môže spôsobiť viac škody ako úžitku, najmä v prípade väčších súm, ktoré treba skladovať, prevážať či účtovať.
Je možné, že sa transakčná daň zruší?
Je to možné, no zatiaľ skôr nepravdepodobné. Andrej Danko, jeden z najväčších kritikov trasnakčnej dane uviedol, že musí byť zrušená, a to najneskôr do konca roka, aby sa nenarušil štátny rozpočet. Z opozície sa najviac ozýva Progresívne Slovensko (PS), ktoré už dokonca predložilo návrh na zrušenie transakčnej dane, a to k 1. máju 2025. Podľa návrhu hnutia by sa taktiež mali podnikateľom vrátiť už zaplatené poplatky.
