To, že štát sužujú viaceré ekonomické ťažkosti, nie je žiadnym tajomstvom. Práve naopak – sú verejné známe, čo dokazuje aj prebiehajúca konsolidácia. Málokto si však uvedomuje, ako kritická situácia tu v skutočnosti panuje. Ukazujú to čísla, z ktorých až behá mráz po chrbte – v minulom roku sme patrilo Slovensko medzi krajiny s najhorším hospodárením v rámci Európskej únie (EÚ), píše Denník N.
Stav verejných financií je kľúčovým faktorom pre investorov a ich dôveru v daný trh. Práve od nich pritom závisí, za akých podmienok si štát dokáže požičiavať peniaze na medzinárodných trhoch. Vo všeobecnosti platí, že čím krajina lepšie hospodári, tým nižšie má úroky z pôžičiek. V opačnom prípade sa môžu úvery výrazne predražiť, prípadne nemusia byť vôbec poskytnuté.
Presne takýto scenár sa nedávno stal realitou v Rumunsku. Krajine sa nepodarilo umiestniť štátne dlhopisy, nakokľo investori za požičanie peňazí požadovali neprimerane vysoké výnosy. V jednej konkrétnej emisií dokonca rumunská vláda odmietla všetky ponuky, keďže úroky presahovali únosnú mieru.
Riziková prirážka rumunských dlhopisov voči nemeckým vzrástla až na štyri percentuálne body. Pre porovnanie, Slovensko má túto prirážku na úrovni približne jedného bodu.
Štát má čo riešiť
Slovensko je teda od takejto situácie zatiaľ vzdialené, no dôvod na spokojnosť napriek tomu nemá. Ako sme spomenuli v úvode článku, vlani sme patrili medzi krajiny s najhorším hospodárením v EÚ – konkrétne nám pripadla nelichotivá štvrtá priečka v rebríčku najvyšších verejných deficitov. Z údajov Eurostatu vyplýva, že väčší schodok ako Slovensko mali už len Rumunsko, Francúzsko a Poľsko.
Podľa Martina Šustera, člena Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ), by Slovensko nemalo čerpať inšpiráciu zo susedného Poľska či Maďarska, ale skôr od Českej repbuliky. Tá síce na konci pandémie COVID-19, resp. „covidovej krízy“, mala rovnaký deficit ako Slovensko (5 percent), no odvtedy ho dokázala osekať len na 2,2 percenta. Slovensko verejné financie vraj môžu túto úroveň dosiahnuť až okolo roku 2028, a aj to len podľa tých najoptimistickejších prognóz.
História pritom ukazuje, že Slovensko ešte nikdy nedosiahlo vyrovnaný alebo dokonca prebytkový štátny rozpočet. V minulom roku sa to podarilo hneď šiestim krajinám EÚ. Dánsko dokonca zaznamenalo až 4,5-percentný prebytok.
Neprehliadnite
Poľsko sa topí v dlhoch, ľudia však zarábajú slušne
Na opačnom konci spektra je Poľsko, ktoré od roku 2021 kontinuálne vykazuje zhoršovanie rozpočtového salda. Prispeli k tomu aj príliš optimistické odhady daňových príjmov, ktoré sa nakoniec nenaplnili, zatiaľ čo výdavky na sociálnu pomoc prudko vzrástli. Významnou položkou boli aj rozsiahle investície do obrany, ktoré patria k najvyšším v rámci Európy.
Deficit poľského sektora vládnych a samosprávnych inštitúcií v roku 2024 dosiahol 6,6 percenta hrubého domáceho produktu (HDP), čo predstavuje nárast oproti minuloročnej úrovni – 5,3 percenta HDP. Zvýšil sa potom aj verejný dlh krajiny, a to konkrétne zo 49,5 percenta na 55,3 percenta HDP.
Pokiaľ ide o vývoj v priemysle, ten vykázal zmiešané výsledky. Priemyselná produkcia síce v marci stúpla o 2,5 percenta medziročne, no tento rozdiel zaostáva za očakávaniami trhu. Podľa agentúry PAP analytici predpovedali rast na úrovni 3,6 percenta. Taktiež stojí za zmienku, že po očistení od sezónnych vplyvov bola priemyselná produkcia medziročne vyššia o 3,8 percenta, avšak v porovnaní s februárom 2025 došlo k miernemu poklesu – o 0,7 percenta.
Napriek tomu však Poliaci v priemere zarábajú oveľa viac ako Slováci. Podľa údajov poľského štatistického úradu (GUS) sa mzdy v súkromnom sektore medziročne zvýšili o 7,7 percenta, teda na úroveň 2 119 eur.
Vráťme sa ale späť k pôvodnej téme. Ešte horšie ako Poľsko je na tom Rumunsko, ktorého vládne výdavky medziročne stúpli takmer o 20 percent, čo spôsobilo dramatický nárast deficitu. Vzhľadom na politickú nestabilitu a ďalšie riziká sa očakáva, že Rumunsko sa stane najrizikovejším členským štátom EÚ, teda aspoň z pohľadu verejných financií.
Štát chystá ďalšiu konsolidáciu
Na Slovensku aktuálne pripravuje ministerstvo financií tretí konsolidačný balík, ktorého cieľom je znížiť deficit a stabilizovať verejný dlh. Minister rezortu Ladislav Kamenický to však nebude mať jednoduché. Hrá proti nemu hneď niekoľko nepriaznivých faktorov.
Podľa ekonóma Michala Lehutu z VÚB banky spomaľujúca sa ekonomika a obchodné napätie pravdepodobne povedú už v júni k horším makroekonomickým a daňovým prognózam, čo môže ohroziť naplnenie cieľa na tento rok – teda udržať deficit na úrovni 4,7 percenta HDP.
Navyše, od jesene vstúpia do platnosti prísne pravidlá dlhovej brzdy, ktoré vládu prinútia predložiť návrh rozpočtu s vyrovnanými príjmami a výdavkami, pretože aktuálna výška verejného dlhu presahuje povolený limit.
Podľa RRZ sa na vysokom (takmer 7-miliardovom) deficite výrazne podpísali výdavky spojené s energetickou pomocou, ako aj výplata plných 13. dôchodkov za viac ako 800-miliónov eur. Medzi ďalšie faktory patrí aj málo efektívny výber daní a vyššie náklady na zdravotníctvo.
Pokiaľ ide o trináste dôchodky, tie budú predstavovať značnú finančnú záťaž aj v tomto roku – Sociálna poisťovňa (SP) nedisponuje dostatočným množstvom prostriedkov, aby ich dokázala pokryť, čo znamená, že na ne bude musieť prispieť štát zo svojej pokladnice.
Obecne sú dôchodky tŕňom v oku mnohých odborníkov. Štát vo veľkom dotuje seniorov, hoci v skutočnosti nejde o najviac chudobou ohrozenú skupinu obyvateľstva. Ako sme vás informovali v samostatnom článku, podľa dostupných dát sa v minulom roku v stave ohrozenia chudobou alebo sociálnym vylúčením nachádzalo až 980-tisíc Slovákov, čo v prepočte vychádza na zhruba každého šiesteho obyvateľa. Najviac pritom majú byť ohrozené domácnosti s nezaopatrenými deťmi, najmä tie neúplné, kde sa o dieťa stará iba jeden rodič.
Až 38 percent týchto domácností čelí rôznym formám chudoby. Hoci oproti predchádzajúcemu roku ide o mierne zlepšenie, údaj stále zostáva veľmi znepokojujúci. Vysoké riziko chudoby hrozí aj rodinám s troma a viac deťmi, kde sa tento problém dotýka približne tretiny domácností.
Pre lepšie porozumenie, oficiálna hranica príjmovej chudoby pre jednočlennú domácnosť bola v minulom roku na úrovni 509 eur mesačne. Naproti tomu priemerný starobný dôchodok v tom období predstavoval 683,10 eura, čo znamená, že väčšina dôchodcov má príjem výrazne prevyšujúci hranicu (príjmovej) chudoby.
Podľa dostupných údajov bolo v minulom roku riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia vystavených 13,1 percenta dôchodcov, pričom celkový priemer pre celú populáciu bol 16,5 percenta. Z pohľadu príjmovej chudoby tak dôchodcovia nie sú najohrozenejšou skupinou. Práve naopak, sú na tom citeľne lepšie ako mnohé rodiny s deťmi.
Pozitívnym prvkom vo verejných financiách bol minulý rok aspoň lepší hospodársky výsledok samospráv a niektorých ďalších verejných inštitúcií.
Stojíme pred priepasťou
Hoci Kamenický avizoval, že chce v treťom balíku klásť dôraz na šetrenie a nové zdroje príjmov – napríklad zdaňovanie hazardu alebo vlastníctva viacerých nehnuteľností – zatiaľ konkrétne opatrenia nepredstavil, aj keď ho na to vyzvala aj Národná banka Slovenska (NBS). Predvídateľné podnikateľské prostredie je pritom kľúčové pre firmy, ktoré si musia plánovať svoje financie dopredu.
Napätie sa zvyšuje aj pred piatkovým večerom, keď má agentúra S&P zverejniť aktualizovaný rating Slovenska. Ten môže výrazne ovplyvniť úroky, ktoré krajina platí za svoje dlhy. Bude preto zaujímavé sledovať, či ministerstvo financií dokáže investorov presvedčiť o svojej schopnosti znížiť deficit na udržateľnú úroveň.
