Vedci v laboratóriu vypestovali mäso, ktoré má štruktúru celého mäsa a je na prvý pohľad takmer na nerozoznanie od reálneho mäsa. Kúsky vypestovaného kuracieho mäsa sa tak možno čoskoro dostanú aj na naše taniere.
Ako informuje portál Phys.org, vedcom sa to podarilo vďaka bioreaktoru, ktorý napodobňuje obehový systém. Ten môže dodávať vypestovanému mäsu živiny a kyslík. Umelé tkanivo sa tak stáva niečím, čo vyzerá ako reálne mäso. Vedci takýmto spôsobom vyprodukovali viac ako 10 gramov kuracieho svalu na kultiváciu mäsa. O výsledkoch informoval aj Trends in Biotechnology.
Neprehliadnite
Vypestované kuracie mäso
Hlavný autor štúdie Shoji Takeuchi z tokijskej univerzity (University of Tokyo) povedal, že ich štúdia predstavuje škálovateľnú stratégiu a preukázala, že je možné produkovať celé krájané kultivované mäso. Nápomocný im bol perfúzny bioreaktor s dutými vláknami. Tento systém podľa jeho slov umožňuje distribúciu buniek, zarovnanie aj kontraktilitu a celkové zlepšenie vlastností, ktoré súvisia s potravinami. Ide o alternatívnu, ktorá sa môže osvedčiť nielen pri výrobe potravín, ale aj na regeneratívnu medicínu, testovanie liekov alebo biohybrdinú robotiku.
Vedci použili polopriepustné duté vlákna, ktoré napodobňujú krvné cievy v ich schopnosti dodávať živiny do tkanív. Takeuchi si myslí, že kultivované mäso môže v budúcnosti predstavovať udržateľnú etickú alternatívu ku konvenčnému mäsu. Napriek prvotnému úspechu čakajú vedcov ďalšie výzvy. Vedec priznal, že replikácia textúry a chuti mäsa je naďalej náročná. Podotkol, že ich technológia umožňuje výrobu štruktúrovaného mäsa so zlepšenou textúrou a chuťou, čo potenciálne urýchľuje jeho komerčnú životaschopnosť. Doplnil, že okrem potravín môže táto platforma ovplyvniť aj regeneratívnu medicínu a mäkkú robotiku, využitie je teda mnohostrannejšie.
Ďalšie výzvy pre vedcov
Autor štúdie uvádza, že budúci výskum potrebuje odhaliť, aké sú dlhodobé účinky perfúzie na kvalitu tkaniva. Nutné je tiež zlepšiť mechanické vlastnosti a štrukturálnu integritu tkaniva, aby lepšie napodobňovalo vlastnosti prirodzeného svalového tkaniva. Takeuchi podotkol, že prekonali výzvu dosiahnuť perfúziu cez hrubé tkanivá a to usporiadaním dutých vlákien s presnosťou na mikroúrovni. Medzi zostávajúcimi výzvami je napríklad zlepšenie dodávania kyslíka do väčších tkanív, automatizácia odstraňovania vlákien a prechod na materiály, ktoré sú bezpečné pre potraviny.
