Život na Slovensku, teda aspoň po finančnej stránke, má ďaleko od dokonalosti. Po správnosti by sa mala situácia priebežne zlepšovať, no žiaľ, opak je pravdou. Štát, ktorý sa takmer neustále oháňa konsolidáciou a potrebou šetriť, má veľký problém. Od dátumu, kedy súčasná vláda uchopila svoju moc, dlh krajiny rastie.
Hovorí tak Štefan Kišš z opozičného hnutia Progresívne Slovensko, ktorý pôsobí ako poslanec Národnej rady (NR) SR a člen finančného výboru, pričom na jeho slová upozornil denník Teraz.sk.
Konkrétne uvádza, že Slovensko čelí výraznému nárastu verejného dlhu, ktorý už teraz dosahuje viac ako 14 000 eur na každého jedného občana. Tiež podotýka, že od nástupu vlády Roberta Fica (Smer-SD) sa dlho zvýšil o približne 1 500 eur na osobu.
Svoje tvrdenia aj podložil skutočnými číslami. Kým v roku 2023 bol verejný dlh Slovenska vyčíslený na 12 701 eur na obyvateľa, v priebehu vlaňajška sa vyšplhal na 14 328 eur. Inak povedané – v nominálnych číslach sa dlh zvýšil z 68,9-miliardy eur na 77,65-miliardy eur. Kišš tiež upozorňuje, že takmer 9-miliardový nárast by mohol postačovať napríklad na výstavbu 300 kilometrov diaľnic alebo 18 veľkých nemocníc.
Konsolidácia nie je efektívna
A z čoho presne vládu obviňuje? Posledný vývoj má byť výsledkom nedostatočnej konsolidácie verejných financií. Kritizuje pritom najmä prístup ministra financií Ladislava Kamenického, ktorému vyčíta, že sa ani nepokúsil o alternatívnu formu konsolidácie, resp. konsolidáciu postavnú na úsporách v štátnej správe a podpore hospodárskeho rastu.
Ako iste viete, nateraz štát konsoliduje najmä tým, že zvyšuje daňové a odvodové zaťaženie občanov. Sám sebe utiahol opasok len minimálne. Bežní ľudia trpia na 23-percentnú sadzbu dane z pridanej hodnoty (DPH), firmy a živnostníci okrem toho aj na transakčnú daň, ktorá sa ukazuje byť jedným veľkým fiaskom.
Kamenický viackrát ubezpečoval verejnosť, že transakčná daň sa nedotkne bežných ľudí a pre subjekty, ktoré ju platia, nebude predstavovať likvidačnú záťaž. V oboch tvrdeniach sa však mýlil. Transakčnú daň pociťujú aj bežní ľudia, čo je celkom logické. Táto daň pre firmy predstavuje zvýšenie nákladov. A keďže cieľom každého podnikateľského subjektu je dosahovať zisk, nastáva jednoduchý proces – aby sa zachoval maximálny profit, resp. aby sa vykompenzovali vyššie náklady, zvyšujú sa ceny, ktoré napokon platia spotrebitelia, čiže bežní ľudia.
Samozrejme, aj podnikatelia sú z transakčnej dane nešťastní. Po prvé predstavuje ďalšiu byrokratickú záťaž, po druhé ich zaťažuje aj finančne. A rozhodne nejde len o pár eur. Vratko Strmeň, podnikateľ z Horehronia, prezradil, že len na mzdách pre svojich zamestnancov odvedie zhruba 1 000 eur každý mesiac. Keď do rovnice zahrnul aj ďalšie faktúry, dodávky a pohyby, dostal sa k sume až 8 000 eur mesačne, čo vychádza na 96 000 eur ročne.
Neprehliadnite
Ozval sa aj Viktor Gumán, riaditeľ najväčšej slovenskej pekárne Vamex Košice, ktorá má 300 zamestnancov. Tvrdí, že len na transakčnej dani pekáreň mesačne zaplatí sumu, ktorá zodpovedá mzdám zhruba 5 až 7 pracovníkov. Inými slovami – ide o tisíce eur.
Štát šetrí, no len niekde
Kišš všetky opatrenia, ktoré podľa neho neprinášajú dlhodobé riešenia a zároveň zvyšujú záťaž na obyvateľov, považuje za neefektívne. Poukazuje pritom nielen na transakčnú daň, ale aj zvyšovanie verejných výdavkov bez jasného cieľa. Dopĺňa, že kombinácia zvyšovania cien pre občanov a paralelného zadlžovania štátu predstavuje vážne riziko pre ekonomickú stabilitu krajiny.
Aby toho nebolo málo, upozorňuje aj na nerovnováhu medzi očakávanou solidaritou občanov a rozhodnutami politikov, ako je zvyšovanie vlastných platov alebo nákupy luxusného vybavenia pre štátne inštitúcie. Takýto prístup podľa neho oslabuje dôveru verejnosti v štát a jeho schopnosť zodpovedne hospodáriť.
Ako sme vás informovali v samostatnom článku na tomto odkaze, priebeh konsolidácie komplikujú aj štedré dôchodky či trináste dôchodky. Sociálna poisťovňa na ne jednoducho nemá peniaze, a tak nie je iná možnosť – rozdiel musí doložiť štát, ktorý na to vezme peniaze získané z daní zaplatených ľuďmi.
Vláda očividne pracuje s domnienkou, že seniori sú najviac ohrozenou skupinou slovenského obyvateľstva. Štatistiky však hovoria niečo úplne iné. Chudoba má v súčasnosti ohrozovať takmer milión Slovákov, čo je číslo, z ktorého sa až tlačia slzy do očí. A kto je najviac ohrozený? Údaje jasne ukazujú prstom na domácnosti s nezaopatrenými deťmi, najmä tie neúplné, kde sa o dieťa stará iba jeden rodič.
Až 38 percent týchto domácností čelí rôznym formám chudoby. Hoci oproti predchádzajúcemu roku ide o mierne zlepšenie, údaj stále zostáva veľmi znepokojujúci. Vysoké riziko chudoby hrozí aj rodinám s troma a viac deťmi, kde sa tento problém dotýka približne tretiny domácností.
Štát a jeho hospodárenie v číslach
Slovensko v minulom roku hospodárilo s astronomickým deficitom – na úrovni 5,27 percenta hrubého domáceho produktu (HDP). Tento údaj zverejnil Štatistický úrad (ŠÚ) SR, pričom poukazuje na mierne medziročné zhoršenie. Za väčšinu vlaňajšieho deficitu pritom bola zodpovedná ústredná štátna správa, ktorej hospodárenie skončilo s mínusom vo výške 7,15-miliardy eur. To je o niečo viac ako v roku 2023, kedy schodok predstavoval okolo 6,78-miliardy eur.
Miestna samospráva, ktorá rok predtým vykázala prebytok 81,3-milióna eur, sa v roku 2024 dostala do deficitu takmer 130-miliónov eur, čím prispela k zhoršeniu celkovej bilancie verejných financií.
Na druhej strane, fondy sociálneho zabezpečenia si medziročne polepšili a zaznamenali prebytok 370-miliónov eur, čo znamená zlepšenie približne o 100-miliónov eur v porovnaní s rokom 2023.
Pokiaľ ide o celkový dlh verejnej správy, ten v roku 2024 vzrástol na závratných 77,65-miliardy eur, čo predstavovalo 59,28 percenta HDP. Medziročne tak dlh narástol o 8,75-miliardy eur – v roku 2023 dosahoval 68,90-miliardy eur, teda 55,64 percenta HDP.
