V prostredí európskych úradov sa čoraz viac hovorí o projekte nazvanom „EU OS“, ktorý by mal priniesť stabilný a bezpečný systém pre verejný sektor. Projekt zatiaľ oficiálne neexistuje ako samostatná distribúcia, ale skôr ako webová stránka, ktorá podrobne opisuje víziu a technické predpoklady takéhoto operačného systému.
Autori projektu naznačujú, že ide o návrh vychádzajúci z technológie Fedora Kinoite, čo mnohých prekvapuje, keďže Fedora je americká distribúcia sponzorovaná spoločnosťou Red Hat. Súčasná geopolitická situácia vedie k diskusii, či by nebolo vhodnejšie vybrať si iný európsky základ, napríklad openSUSE. Napriek tomu zastávajú názor, že Fedora má stabilné a vyspelé verzie, vrátane spomínanej immutable varianty.
Prečo práve európsky verejný sektor?
Projekt je zameraný na organizácie s niekoľkými stovkami používateľov a mal by uľahčiť zavádzanie a správu operačného systému v úradnom prostredí. Cieľom je okrem iného poskytnúť bezpečnú a udržateľnú alternatívu k uzavretým riešeniam. Dokumentácia opisuje, aké funkcie by mala mať takáto platforma, akým spôsobom by sa mala nasadzovať a aké postupy by sa pri tom mali dodržiavať.
Keďže európske inštitúcie zvyčajne pracujú s citlivými dátami, téma suverenity a nezávislosti od neeurópskych gigantov je mimoriadne aktuálna. Projekt EU OS sa netají ambíciou vytvoriť jednotné, ľahko spravovateľné riešenie, ktoré by dokázalo fungovať v rozličných krajinách EÚ a prispelo k digitálnej nezávislosti.
Čo na to existujúce príklady?
Autor myšlienky, ktorý pracuje pre európsku inštitúciu zameranú na ochranu osobných údajov, sa odvoláva na viaceré známe príbehy z európskeho prostredia. Spomína sa napríklad mníchovský LiMux, ktorý počas vyše dekády riešil prechod mestských úradov na Linux, alebo francúzska Gendarmerie, ktorá nasadila vlastnú úpravu Ubuntu. Takisto existuje aj menej známy projekt v Nemecku s názvom Linux Plus 1.
Tieto skúsenosti ukazujú, že zriadenie vlastného operačného systému pre verejný sektor je náročná, no nie nemožná úloha. Najväčšou prekážkou sú zvyčajne náklady, nedostatok podpory od politických predstaviteľov a odpor verejnosti, ktorá je zvyknutá na komerčné riešenia.
Čiastočný nesúhlas a iné návrhy
Niektorí IT odborníci však rozporujú práve základnú voľbu Fedory. Namietajú, že v čase zvyšujúcich sa obáv z kybernetických hrozieb a napätí medzi Európou a ostatnými geopolitickými hráčmi je výber americkej distribúcie spojený s istými rizikami. Namiesto toho by mohli siahnuť po európskom projekte ako openSUSE.
Ďalšou výhradou je, že autori síce plánujú tzv. immutable variantu s minimálnymi možnosťami modifikácie, no záujemcovia by radi videli aj skrátenú verziu desktopu, podobnú ChromeOS, ktorá by umožnila len pripojenie k vzdialenej cloudovej infraštruktúre.
Zástancovia projektu EU OS poukazujú na to, že aktuálne ide najmä o koncept, ktorý sa opiera o prvé úvahy a diskusiu odborníkov. V budúcnosti môže dôjsť k úpravám, ak sa nájde konsenzus ohľadom bezpečnosti a súkromia.
Projekt je zatiaľ neoficiálny
Hoci je o tému živý záujem, zatiaľ neexistuje žiadny oficiálny európsky plán na vývoj jednotného operačného systému. Nedávna správa Európskeho parlamentu priamo uvádza, že projekt EU OS je len neoficiálnou iniciatívou nadšencov a odborníkov.
Záujem o bezpečné a ľahko spravovateľné open source riešenie však určite neopadne. Európske inštitúcie stále častejšie diskutujú o spoločnom postupe pri digitálnej transformácii, čo otvára priestor na projekty ako EU OS. Konečné rozhodnutie bude, tak či onak, závisieť od politickej vôle členských štátov a odborného konsenzu.
