Diskusia o rozšírení sankcií voči Moskve na segment skvapalneného zemného plynu sa opakuje od prvej polovice roka 2024. Návrh sa dostal do neoficiálnych dokumentov pri príprave šestnásteho i sedemnásteho balíka, no zakaždým narazil na odpor skupiny štátov. Južné krajiny ako Španielsko a Taliansko upozorňujú, že ruský plyn stále tvorí časť ich zimných rezerv. Belgicko, ktoré prevádzkuje dôležité terminály v Zeebrugge, varuje pred výpadkami v priemysle.
Na opačnom konci spektra stoja štáty severnej a východnej Európy, pre ktoré zníženie závislosti od Ruska ostáva kľúčovou bezpečnostnou prioritou. Odsunutie zákazu považujú za oslabenie signálu jednoty Únie voči agresii na Ukrajine.
Komisia stavia na postupný útlm a diverzifikáciu
Európska komisia medzitým pripravuje nový akčný plán, ktorý má do roku 2027 nahradiť celý objem ruského vývozu. Očakáva sa, že dokument ponúkne tri piliere. Prvým sú dlhodobé kontrakty s Katarom, Spojenými štátmi a v menšej miere aj s Nigériou či Mozambikom. Druhý pilier bude podporovať domáce obnoviteľné zdroje a rozšírenie biometánového portfólia. Tretí pilier sa zameria na rozšírenie skladovacích kapacít a cezhraničných prepojení, aby členské štáty mohli flexibilnejšie presúvať zásoby.
Zníženie spotreby plynu má popri tom prispieť aj dokončovanie teplárenských projektov na báze tepelných čerpadiel či vodíka. Analytici odhadujú, že kombinácia nových zmlúv a úspor by mala do konca dekády pokryť doterajší ruský podiel bez radikálneho zdraženia.
Podľa údajov Eurostatu dodalo Rusko do Únie vlani zhruba 14 miliárd kubických metrov skvapalneného plynu. Je to približne desať percent celkového dovozu LNG a menej než tretina objemu spred začiatku vojny. Spojené štáty dodali takmer 50 miliárd kubických metrov a stali sa tak kľúčovým partnerom.
Nórsko pritom zostáva najväčším dodávateľom potrubného plynu, ktorý pokrýva vyše dvadsať percent spotreby. Pomerne stabilné dodávky z Alžírska a zvýšený export z Azerbajdžanu vytvárajú základnú sieť diverzifikácie, ale v zimnom období stále absentuje plnohodnotná náhrada za ruský LNG.
Riziká rýchleho embarga
Hodnotenia regulačných úradov ukazujú, že okamžitý zákaz by v extrémnej zime mohol vyvolať nedostatok v objeme dvoch až troch miliárd kubických metrov, čo predstavuje približne týždeň priemernej európskej spotreby. Ceny by pri tom mohli krátkodobo vyskočiť o dvadsať až tridsať percent, kým by sa aktivovali rezervy a dodatočné dodávky z iných trhov.
Niektoré vlády sa preto obávajú domino efektu, v ktorom by drahší plyn spomalil priemyselné oživenie a zvýšil infláciu. Politicky by to posilnilo euroskeptické hlasy pred voľbami do Európskeho parlamentu v roku 2026.
Diplomatické zdroje pripomínajú, že Washington tlačí na dlhé kontrakty pre americký LNG, aby posilnil petrochemický sektor v Louisiane a Texase. Časť členských štátov sa obáva vytvorenia novej jednostrannej závislosti. Plán Komisie preto predpokladá, že maximálny podiel amerického plynu na dovoze by mal zostať pod štyridsať percent, čím sa vytvorí priestor pre Stredný východ a Afriku.
Prečítajte si aj
Sedemnásty sankčný balík má byť predstavený najneskôr v júni. Diplomati predpokladajú, že dokument bude obsahovať sprísnené pravidlá pre reexport ruského LNG cez tretie krajiny, modernizované režimy sledovania pôvodu nákladu a sankcie na ruské prepravné spoločnosti. Priamy zákaz dovozu sa očakáva až po tom, čo nová stratégia ukáže jasné náhradné kapacity.
Európska komisia zároveň rozbehne konzultácie s priemyslom o budúcich cenových stropoch. Podobný mechanizmus na trhu s ropou by mohol vzniknúť aj pri plyne, aby sa minimalizoval zisk Moskvy bez úplnej straty tovaru v krízovej situácii.
Dopad na Slovensko a strednú Európu
Pre hospodárstva strednej Európy má LNG menší význam než pre krajiny s prístavmi, no plynovody z Ruska boli historicky kľúčové. Slovensko, Česko a Maďarsko sa preto orientujú na rozšírenie terminálov v Chorvátsku a Poľsku a na nové prepojenia so stredomorskými trasami. Ministerstvo hospodárstva SR avizuje, že do roku 2026 chce zdvojnásobiť kapacity na reverzný tok plynu so susedmi a pripraviť zásobníky na minimálne deväťdesiatdňovú rezervu.
Aktuálne kroky Bruselu preto vítajú ako realistický kompromis. Umožňujú pokračovať v diverzifikácii bez náhleho cenového šoku, ktorý by domácnostiam a priemyslu zvýšil účty za energie.
