Za tri a pol roka fungovania vesmírneho teleskopu Jamesa Webba sme sa už dočkali mnohých objavov, ktoré významne ovplyvnili súčasné kozmologické teórie. Najnovšie pozorovania však vedcom doslova vyrazili dych. Ukazuje sa totiž, že väčšina vzdialených galaxií má zvláštnu preferenciu v smere svojej rotácie.
Teleskop analyzoval 263 jasných galaxií, ktorých smer rotácie bolo možné jednoznačne určiť. Z výsledkov vyplynulo, že až dve tretiny týchto galaxií sa otáčajú v smere hodinových ručičiek, zatiaľ čo len tretina opačným smerom. Takýto nepomer je v rozpore s očakávaniami, keďže v náhodne usporiadanom vesmíre by počet galaxií rotujúcich v oboch smeroch mal byť približne rovnaký.
Je náš vesmír v skutočnosti čiernou dierou?
V snahe vysvetliť toto zvláštne pozorovanie odborníci z Kansaskej štátnej univerzity navrhli dve možné hypotézy. Prvá vychádza zo zaujímavej predstavy, že náš vesmír je vnútrom čiernej diery. Táto teória, známa aj ako kozmológia čiernych dier, predpokladá, že celý náš vesmír vznikol z rotujúcej čiernej diery, čím by sa vysvetlila aj preferencia v rotácii galaxií.
Hoci táto hypotéza zatiaľ nemá jednoznačný dôkaz, podobné myšlienky sa už objavili v analýzach tepelnej histórie vesmíru. Prípadné potvrdenie tejto teórie by však znamenalo, že mnohé súčasné teórie vesmíru by bolo potrebné zásadne revidovať.
Alternatívou je Dopplerov efekt
Druhým možným vysvetlením je Dopplerov efekt, ktorý spôsobuje zmenu frekvencie svetla v závislosti od pohybu zdroja voči pozorovateľovi. Vedci naznačujú, že galaxie rotujúce opačne ako Zem môžu byť teleskopom Jamesa Webba viditeľnejšie práve v dôsledku tohto efektu, keďže ich svetlo sa javí jasnejšie.
Ak sa táto teória potvrdí, bude potrebné zásadne prehodnotiť metódy merania vzdialeností v kozme. Dôležitá bude aj otázka rýchlosti rotácie našej galaxie, ktorá bola doteraz považovaná za príliš pomalú na to, aby ovplyvnila tieto merania. Vedci však teraz pripúšťajú, že práve táto rýchlosť môže byť významnejšia, ako sa doteraz predpokladalo.
Prekalibrovanie vzdialeností by mohlo navyše pomôcť vyriešiť viaceré dlhoročné kozmologické záhady, vrátane rozporov v meraniach veku niektorých galaxií, ktoré sa podľa súčasných poznatkov javia byť staršie ako samotný vesmír.
Objav teleskopu Jamesa Webba tak opäť posúva hranice nášho poznania a vedcov čakajú ďalšie intenzívne analýzy, ktoré môžu priniesť zásadnú zmenu v chápaní vesmíru.
