Peňaženky Slovákov si aktuálne neprechádzajú zrovna jednoduchým obdobím. A žiaľ, je dosť možné, že v budúcnosti sa to veľmi nezmení. Práve naopak, podľa niektorých odborníkov môže byť situácia časom ešte horšia. Nie vždy je však na vine štát – nezriedka o peniaze prichádzame aj v dôsledku neuváženej, respektíve nesprávnej manipulácie. Dokazuje to nová štúdia, na ktorú upozornil portál oPeniazoch.sk.
V posledných rokoch sme si mohli všimnúť čoraz intenzívnejších diskusií ohľadne efektivity druhého dôchodkového piliera, ako aj ohľadne toho, ako sa v ňom správajú samotní investori. Zmienená štúdia sa zamerala konkrétne na to, čo ovplyvňuje rozhodovanie sporiteľov a pokúsila sa nájsť odpoveď na otázku, prečo mnohí z nich zorvávajú pri konzervatívnejšej investičnej stratégií, hoci majú možnosť prejsť na výhodnejšie alterantívy.
Menšie riziko, menšie peniaze
Pre lepšie porozumenie, medzi rokmi 2012 až 2023 boli všetci noví sporitelia v druhom pilieri automaticky zaradení do garantovaného dlhopisového fondu. Tento konzervatívny spôsob sporenia je síce menej rizikový, no zároveň citeľne limituje potenciál rastu investícií v dlhodom horizonte. Zaujímavosťou však je, že hoci zákon umožňoval sporiteľom prejsť do dynamickejších fondov s vyššími výnosmi, väčšina zostala pri pôvodnom nastavení.
Prečo tomu tak je? Prieskum túto otázku hľadal u stovky respondentov vo veku do 50 rokov (z ekonomicky aktívnej populácie). Dáta boli zhromaždené renomovanou agentúrou MNFORCE, pričom obecne sa analýza sústredila na psychologické, sociodemografické a ekonomické faktory, ktoré vplývajú na postoj k riziku a ochotu meniť investičné stratégie.
Mnohí nemajú ochotu riskovať
A čo sa zistilo? Predovšetkým silná averzia voči riziku. Väčšina Slovákov, ktorí investujú v druhom pilieri, nemá ochotu podstupovať väčšie investičné riziko. V tejto súvislosti sa majú silne prejavovať osobnostné črty – ľudia so zvýšenou svedomitosťou a ústretovosťou sú konzervatívnejší a inklinujú k bezpečnejším voľbám. Naopak, tí otvorenejší novým skúsenostiam majú menšiu averziu k riziku, a teda je pri nich väčšia šanca prechodu na aktívnejšie, výnosnejšie fondy.
Ďalším kľúčovým faktorom má byť pasivita a efekt status quo. Hoci odborníci dlhodobo upozorňujú na slabé výnosy dlhopisových fondov, viac ako polovica investorov stále nezmenila svoju pôvodnú stratégiu. Tento fenomén je známy ako „status quo bias“ (tendencia udržiavať existujúce nastavenie). Ľudia majú v náture vyhýbať sa zmenám, predovšetkým ak sa s nimi spájajú zložité alebo menej zrozumiteľné rozhodnutia. A investovanie rozhodne patrí do oboch týchto kategórií.
Na správanie sporiteľov má vplyv aj vzdelanie a rodičovská výchova. Prieskum zistil, že ľudia s vyšším stupňom vzdelania sú otvorenejší riziku a častejšie zvažujú aktívnejšie investičné stratégie. Zaujímavé je aj zistenie, že ak rodičia sporiteľa aktívne investovali, dieťa malo väčšiu tendenciu opustiť predvolený dlhopisový fond. Výskum však odhalil aj opačný efekt – vyššie vzdelanie matky bolo spojené s nižšou pravdepodobnosťou zmeny investičnej stratégie.
Samozrejme, kľúčovým faktorom je aj vek. Čím je človek starší, tým má väčšiu tendenciu zostať pri konzervatívnych investičných stratégiách. Starší investori sú menej ochotní meniť svoje portfólio a radšej sa spoliehajú na stabilitu, hoci za cenu nižších výnosov. Tento trend je v súlade s očakávaniami – ľudia, ktorí sa blížia k dôchodku, prirodzene uprednosťnujú nižšie riziko.
Napokon sa pomerne výrazný rozdiel sa ukázal aj medzi pohlaviami. Ženy boli vo všeobecnosti konzervatívnejšie a častejšie zostávali pri pôvodnom nastavení fondov. Muži boli ochotnejší presunúť svoje úspory do dynamickejších investičných nástrojov. Tento rozdiel môže súvisieť s celkovo vyššou averziou k riziku u žien, ktorá bola opakovane potvrdená aj v iných výskumoch.
Zaujímavým a trochu aj prekvapivým zistením bolo, že respondenti, ktorí pochádzali z domácností, kde sa o financiách často diskutovalo, zostávali častejšie v konzervatívnych fondoch. Tento paradox naznačuje, že samotné rozhovory o peniazoch v rodine nemusia postačovať na rozvoj finančného myslenia či odvahy k investičným zmenám.
Aké sú odporúčania?
- Zmena predvoleného fondu – od roku 2023 vstúpil do platnosti nový model investovania, ktorý zohľadňuje životný cyklus investora. V rámci tejto stratégie sa úspory postupne presúvajú do rizikovejších fondov, keď je investor mladý, a neskôr sa opäť stabilizujú. Tento model by mal obmedziť negatívne dopady status quo efektu.
- Posilnenie finančného vzdelávania – slovensko sa podľa údajov OECD nachádza pod priemerom v úrovni finančnej gramotnosti obyvateľstva. Zlepšenie tohto stavu by mohlo viesť k vyššiemu záujmu o investovanie a k racionálnejšiemu rozhodovaniu, čo by sa prejavilo aj na lepších výnosoch v dôchodku.
- Individuálne poradenstvo – zaradenie nových sporiteľov do konzervatívneho fondu bez osobného poradenstva sa ukazuje ako neefektívne. Štát by mal zvážiť povinné alebo odporúčané finančné poradenstvo, ktoré by investorom vysvetlilo, aké možnosti majú a čo je pre nich výhodnejšie z dlhodobého hľadiska.
- Podpora aktívneho prístupu – zavedenie nástrojov, ktoré by investorov povzbudzovali k pravidelnému prehodnoteniu investičnej stratégie, by mohlo zvýšiť efektivitu systému. Môžu to byť napríklad personalizované správy, digitálne notifikácie či odporúčania prispôsobené veku a investičnému profilu.
Budúcnosť dôchodkov je niestá. Konať treba čo najskôr
Pokiaľ ide o dlhodobejšie vyhliadky, postoje poniektorých odborníkov majú ďaleko od priaznivých. Vyšších dôchodkov sa podľa nich Slováci v budúcnosti nedočkajú – dokonca môžu aj klesnúť. Konkrétne tieto prognózy vyplývajú z vyjadrení analytikov spoločnosti Partners Investment (PI), agentúry Focus a Slovenskej akadémie vied (SAV), a to na základe vývoja ekonomiky a demografie.
Podľa ich zistení je lepší dôchodok jednou z najvyšších životných priorít pre viac ako polovicu obyvateľov Slovenska. Realita však ukazuje, že štátny dôchodkový systém nebude schopný zabezpečiť dostatočný príjem v starobe, a preto je nevyhnutné začať si včas vytvárať finančné rezervy, napríklad prostredníctvom tretieho piliera alebo investičných fondov.
Vladimír Baláž, ekonóm a prognostik SAV, tvrdí, že dôchodok je z ekonomického hľadiska v podstate náhradou mzdy – ide o príjem, ktorý by mal v starobe aspoň čiastočne udržať životný štandard dosiahnutý v produktívnom veku. Na Slovensku je ale realita iná. Tento „náhradný príjem“ predstavuje len okolo 52 percent z hrubej mzdy. Inak povedané, človek, ktorý počas produktívneho veku zarábal napríklad 1 000 eur, bude po odchode do penzie poberať len približne 500 eur mesačne.
Dnes je priemerný priznaný dôchodok na Slovensku približne 800 eur, zatiaľ čo priemerná hrubá mzda presahuje 1 500 eur. To znamená, že ak by človek chcel pri prechode do dôchodku udržať svoj doterajší životný štandard, chýbalo by mu mesačne zhruba 700 eur. Táto finančná medzera je podľa odborníkov zásadná a ukazuje, že štátny dôchodok pokryje často len základné potreby, rozhodne nie komfortný život.
Odborníci preto odporúčajú, aby ľudia nečinne nečakali na dôchodky, ktoré nemusia stačiť, ale aby proaktívne investovali do svojej staroby, najlepšie do rôznych finančných produktov. Podrobnejšie sme sa tejto téme venovali v samostatnom článku (na tomto odkaze).
