Obchodný spor medzi Európskou úniou (EÚ) a Spojenými štátmi naberá obrátky. Prezident USA Donald Trump nedávno pohrozil zavedením ďalších vysokých ciel, a to konkrétne na dovoz vína a ďalších alkoholických produktov z krajín EÚ. Spraviť tak plánuje v prípade, že Brusel nezruší plánované clá na americkú whisky. Na základe poznatkov TASR o tom informuje denník Pravda.
Spojené štáty plánujú vo forme odvetveného opatrenia zaviesť clo vo výške až 200 percent na európske vína, šampanské a iné alkoholické nápoje.
Napätie medzi dvoma veľmocami začalo ešte väčšmi eskalovať po tom, čo Európska komisia (EK) v stredu 12. marca oznámila, že od apríla zavedie clá na americký tovar v hodnote 26-miliárd eur. Toto rozhodnutie má byť reakciou na clá, ktoré Spojené štáty uvalili na dovoz ocele a hliníka z Európy. Komisia však zdôraznila, že je naďalej otvorená rokovaniam, nakoľko prípadná obchodná vojna by znamenala vážne dôsledky pre obidve strany.
Keď vy whisky, tak my víno
Trump na plánované clá zo strany EÚ zareagoval vo švrtok (13. marca) prostredníctvom príspevku na sociálnej sieti Truth Social. Vyhlásil, že pokiaľ blok neustúpi a nezruší clo na americkú whisky, Spojené štáty rýchlo zavedú masívne odvetné clá na vína a ďalšie alkoholické produkty z európskych krajín. Podľa jeho slov by tento krok mohol byť výhodný pre americké firmy pôsobiace v oblasti výroby a predaja vína a šampanského, keďže európska konkurencia by na americkom trhu výrazne oslabla.
Pre lepšiu predstavu, podľa Eurostatu dosiahol vývoz vína z EÚ do Spojených štátov v minulom roku hodnotu 4,9-miliardy eur. Tento objem predstavoval takmer tretinu (29 percent) celkového exportu európskeho vína do zahraničia. Z toho až polovica pochádzala z Francúzska, zatiaľ čo ďalších 40 percent exportu pripadlo Taliansku.
Niet teda pochýb, že USA sú pre európskych producentov vína kľúčovým trhom. Pokiaľ by Trumpova administratíva skutočne zaviedla 200-percentné clo, mohlo by to mať výrazný negatívny dopad na vinársky sektor v Európe.
Obchodná vojna na obzore
Trumpove vyhrážky a clá, ktoré presadzoval počas svojho pôsobenia v úrade, v minulosti spôsobili výrazné otrasy na finančných trhoch a podkopali dôveru investorov, spotrebiteľov aj samotných podnikov. Obchodné napätie medzi USA a ich spojencami navyše prispelo k obavám z hospodárskeho spomalenia. Trumpova politika protekcionizmu už v minulosti narušila vzťahy so susednou Kanadou, ktorá bola dlhodobo jedným z najbližších obchodných partnerov Spojených štátov. Jeho opakované vyjadrenia o možnosti anexie Kanady pritom ešte viac prehĺbili napätie medzi oboma krajinami.
EK reagovala na nové hrozby z USA vyhlásením, že od 1. apríla ukončí pozastavenie uvalenia ciel na americké produkty – všetky plánované clá by mali byť plne zavedené od 13. apríla. Nateraz nie je úplne jasné, či ešte existuje priestor na kompromis, a teda vznik možnej dohody, ktorá by vyhovovala obom stranám.
Očakáva sa pritom, že EÚ sa v dohľadnej budúcnosti zameria aj na obchodné obmedzenia pre priemyselné a poľhohospodárske výrobky, vrátane ocele, hliníka, textilu, domácich spotrebičov a plastov. Medzi ďalšie ohrozené komodity patria aj hydina, hovädzie mäso, vajcia, mliečne výrobky, cukor a zelenina.
Trump je nekompromisný, chrlí jedno clo za druhým
Trumpova administratíva už uvalila 25-percentné clá na dovoz tovarov z Kanady a Mexika. V prípade Kanady bola udelená „výnimka“ pre energetické produkty, na ktoré sa vzťahuje clo vo výške 10 percent. Zaťažený bol aj dovoz z Číny, a to 20-percentnými clami.
Kanada obratom zareagovala zavedením 25-percentných ciel na americké tovary, pričom celková hodnota týchto tovarov má v prepočte okolo 102-miliárd eur. Clá na produkty v hodnote takmer 20-miliárd eur vstúpili do platnosti ihneď, zatiaľ čo clá na tovary v zvyšnej hodnote (82-miliárd eur) budú zavedené v priebehu nadchádzajúcich dvoch týždňov, pokiaľ Washington neprehodnotí svoj postoj.
Reakcia prišla aj od Číny, ktorá uvalila 15-percentné clá na niektoré americké tovary a 10-percentné clá na ďalšie produkty.
Na rad sa však dostala už aj EÚ. Ako sme spomenuli, USA zaviedli zvýšené clá na oceľ a hliník po tom, čo vypršali predchádzajúce výnimky, bezcolné kvóty a výnimky na učité produkty. Nové opatrenia vstúpili do platnosti 12. marca.
Čo hrozí Slovensku?
Pokiaľ sa bude obchodný súboj medzi EÚ a USA naďalej vyostrovať, dopady pocíti aj Slovensko. Tunajšie podniky by v dôsledku zavedenia ďalších ciel čelili výraznému predraženiu svojich výrobkov, čo by viedlo k zníženiu predaja na americkom trhu a ohrozeniu mnohých pracovných miest.
Ako informuje Asociácia priemyselných zväzov a dopravy (APZD), slovenské firmy by v prípade zavedenia ďalších ciel (okrem tých na oceľ a hliník) čelili dramatickému predraženiu svojich výrobkov, čo by viedlo k zníženiu predaja na americkom trhu a ohrozeniu mnohých pracovných miest.
Andrej Lasz, generálny sekretár AZPD upozornil, že pokiaľ by došlo k zavedeniu len 10-percentných ciel na európske automobily, slovenské autá by v Spojených štátoch zdraželi, čo by znamenalo pokles ich predaja o 6 až 9 percent. V peňažnom vyjadrení by išlo o stratu na exporte vo výške 150- až 300-miliónov eur ročne.
A žiaľ, to stále nie je všetko. Obchodné clá by sa dotkli aj subdodávateľov, pričom ak nemecké automobilky stratia podiel na americkom trhu, budú dopytovať menej komponentov zo Slovenska, ako sú plastové diely, elektronika a súčiastky. Takýto scenár by vážne ohrozil tisíce pracovných miest. To znamená, že mnohé rodiny by sa mohli dostať do finančných problémov. Keďže automobilový sektor je významný najmä v menej rozvinutých regiónoch Slovenska, dopad by bol sociálne aj ekonomicky veľmi citlivý.
Problémom však nie je len automobilový priemysel. Celkové odhady sú ešte horšie – ak by obchodný konflikt medzi EÚ a Spojenými štátmi eskaloval, do konca roka 2029 by mohol slovenský export klesnúť až o 4,4-miliardy eur. Slovensko je krajina silne závislá od vývozu, preto by takýto výpadok mohol mať katastrofálne následky pre našu ekonomiku.
