Na území Slovenska začne už o pár dní platiť nová, extrémne kontroverzná daň. Samozrejme, hovoríme o transakčnej dani, ktorá takmer istotne ešte väčšmi predraží tovary a služby, a to nielen podnikateľom, ktorých sa táto daň priamo týka, ale aj bežným ľuďom. A to rozhodne nie je jediná komplikácia, ktorá sa s transakčnou daňou spája. Následky pravdepodobne budú ešte vážnejšie a rozsiahlejšie, na čo poukazuje aj prieskum platformy MojeSidlo.sk. Téme sa venuje denník Teraz.sk.
Z výsledkov prieskumu vyplýva, že až každý desiaty podnikateľ zvažuje ukončenie svojho podnikania práve v dôsledku novej daňovej povinnosti. Ďalších viac než 20 percent opýtaných potom pripúšťa, že by mohli s podnikaním skončiť, ak sa bude situácia vyvíjať nepriaznivo.
Transakčná daň: O čo presne ide?
Transakčná daň sa bude uplatňovať na všetky odoslané elektronické transakcie, a to v sadzbe 0,4 percenta, pričom maximálny limit odvodu za jednu transakciu bude nastavený na 40 eur. Zdanené potom budú aj hotovostné výbery. V tomto prípade štát rozhodol o sadzbe 0,8 percenta, v tomto prípade bez maximálneho limitu.
V prípade slovenských účtov bude platba dane realizovaná automaticky prostredníctvom danej banky. Pri zahraničných účtoch či špecifických prípadoch, ako je preúčtovanie nákladov, si však budú musieť daňovníci daň vypočítať a odviesť sami. Firmám a podnikateľom taktiež vzniká povinnosť zriadiť si samostatný podnikateľský účet, a to najneskôr do konca marca 2025.
Predmetom dane nebude finančná transakcia súvisiaca s úhradou daní, odvodov či príspevkov do štátneho rozpočtu. Nebudú ním ani odvody do Sociálnej poisťovne či zdravotnej poisťovne.
Povinnosť odvádzať transakčnú daň budú mať fyzické osoby-podnikatelia, právnické osoby so sídlom alebo podnikaním na Slovensku, zahraničné subjekty s účtami v slovenských bankách, ako aj subjekty vykonávajúce činnosť v tuzemsku, hoci nie sú registrované v obchodnom registri SR.
Problémom nie sú len peniaze
Lukáš Adamec z MojeSidlo.sk ozrejmil, že pre veľkú časť podnikateľov nepredstavujú problém len uvedené sadzby, ale aj zvýšená administratívna záťaž, ktorá sa spája s odvádzaním. Ide najmä o dodatočné nároky na čas, personálne kapacity a finančné zdroje, ktoré si firmy budú musieť vyhradiť na zvládnutie nových povinností.
Nateraz síce viac ako tretina podnikateľov plánuje vo svojej činnosti pokračovať, avšak 33,2 percenta z nich už teraz deklaruje, že budú musieť prehodnotiť a upraviť spôsob svojho fungovania.
Neprehliadnite
Ešte vyššie náklady
Aj podnikateľské subjekty od začiatku tohto roka čelia zvýšeným nákladom, predovšetkým v dôsledku zvýšenia základnej sadzby dane z pridanej hodnoty (DPH) z 20 percent na 23 percent. Očakáva sa, že zavedenie transakčnej dane situáciu ešte viac zhorší.
Pokiaľ ide o očakávané finančné náklady spojené s transakčnou daňou, najväčšia skupina respondentov (29 percent) ich odhaduje na sumu medzi 200 až 500 eur ročne. Ďalších 16 percent podnikateľov počíta s výdavkami do 1 000 eur a približne 14,5 percent firiem odhaduje, že ich náklady môžu dosiahnuť až 5 000 eur za rok. Okolo 16,5 percenta opýtaných ešte nedokázalo presne vyčísliť, aký finančný dopad pre ne táto daň bude predstavovať.
Až 60 percent podnikateľov však uviedlo, že sa kvôli novej transakčnej dani budú musieť v určitých oblastiach uskromniť. Najčastejšie plánujú šetriť na rozvoji svojej firmy – túto odpoveď uviedlo 21,4 percenta respondentov. Ďalej plánuje 14 percent podnikateľov znížiť náklady na mzdy a odmeny a 12,2 percenta uviedlo, že budú zvažovať aj znižovanie počtu zamestnancov.
Úsporné opatrenia sa budú týkať aj marketingu (8,4 percenta podnikov) a zamestnaneckých benefitov, na ktorých chce šetriť 7 percent opýtaných. Na druhej strane až 70 percent podnikateľov ocenilo, že si znížili náklady vďaka využitiu virtuálneho sídla.
Prieskum tiež odhalil, že takmer 40 percent živnostníkov a zástupcov malých a stredných podnikov uvažuje o zmenách v štruktúre svojho podnikania v reakcii na zavedenie novej dane. Z toho 14,1 percenta podnikateľov už aktívne hľadá možnosti optimalizácie svojich procesov, vrátane využitia riešení v zahraničí, a ďalších 24,9 percenta začína o takejto možnosti seriózne premýšľať.
Málokto daň chápe, väčšina ju kritizuje
Zaujímavosťou je, že až 40 percent opýtaných podnikateľov uviedlo, že rozumejú princípom transakčnej dane. Stále však platí, že väčšina ju hodnotí negatívne, pričom asi 15,3 percenta respondentov uviedlo, že sa v nej úplne nevyznajú.
Kritike pritom nečelí len transakčná daň, ale aj konsolidácia ako taká. Až 69 percent podnikateľov ju považuje za zbytočnú, respektíve neprimeranú záťaž pre firmy. Len malý zlomok opýtaných, konkrétne 4,2 percenta, vyjadril s touto politikou úplné pochopenie.
Varovný signál
Podľa Adamca sú uvedené percentá a čísla varovným signálom o stave podnikateľského prostredia na Slovensku. Aj keď presun podnikania do zahraničia nie je jednoduchým krokom a nie je vhodný pre každú firmu, už len samotný záujem o takéto riešenia naznačuje, že podnikatelia intenzívne hľadajú spôsoby, ako sa vyrovnať s novou legislatívou a minimalizovať jej negatívne dopady.
Ako daň postihne bežných ľudí?
Štát sa síce pravidelne oháňa argumentom, že transakčná daň sa priamo dotkne iba podnikateľov, pravda je iná. Nepriamo sa daň dotkne úplne všetkých, vrátane bežných ľudí, respektíve zamestnancov, a to vo viacerých smeroch.
Transakčná daň pre firmy predstavuje vyššie náklady. A keďže cieľom každej firmy je generovať zisk, takmer istotne tieto náklady premietnu do svojich cien. Výsledkom bude zdraženie všetkého, od potravín cez služby až po nájomné. Spotrebitelia tak zaplatia viac, aj keď sami žiadne firemné transakcie nerobia.
Podniky tiež budú chcieť šetriť, pričom jednou z ciest býva zastavenie rastu miezd alebo dokonca prepúšťanie. Najmä malé a stredné firmy, ktoré nemajú veľké rezervy, môžu byť nútené znižovať náklady na zamestnancov. Mnoho firiem potom prehodnotí investičné plány, zníži výdavky na inovácie, modernizáciu či expanziu. To spomalí celkový ekonomický rast a znižuje vznik nových pracovných miest.
A samozrejme, ak klesnú daňové príjmy štátu (napríklad kvôli presunu firiem do zahraničia), vláda bude mať menej prostriedkov na zdravotníctvo, školstvo či dôchodky.
