Štát v tomto roku cieli na maximálnu úsporu finančných prostriedkov, konkrétne s cieľom zlepšiť stav verejných financií (teda znížiť ich deficit). V rámci tejto iniciatívy schválil konsolidačný balík s množstvom prísnych ekonomických opatrení, ktoré cielia na naše peňaženky – všetci už od januára pociťujú 23-percentnú sadzbu dane z pridanej hodnoty (DPH), pričom od apríla bude veľká časť Slovákov pociťovať aj transakčnú daň. Je pritom už isté, že štát nebude konsolidovať len v tomto roku. Opasky nám (a možno aj sebe) utiahne aj v roku 2026, píše denník Teraz.sk.
Prezradil to priamo minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) v relácii Slobodné dialógy na STVR. Konkrétne uviedol, že konsolidácia verejných financií v roku 2026 si bude vyžadovať približne 2-miliardy eur. Nateraz neprezradil identitu opatrení, ktoré by mali vytvoriť úsporu v tejto hodnote, verejnosť však ubezpečil, že sa budú uprednostňovať škrty v rozpočte pred zvyšovaním daňového zaťaženia.
Štát chce ešte väčšiu úsporu
Minister tvrdí, že hodnotu konsolidácie bude potrebné navýšiť o niekoľko stoviek miliónov eur oproti pôvodným odhadom. Prečo? Ako dôvody udal revíziu plánu obnovy, vyššie platy pre učiteľov, výdavky na zdravotníctvo, ako aj kompenzácie vysokých cien energií. Dodal, že by preferoval adresné dotovanie energií (pred plošnou, ktorá platí v tomto roku).
Možno sa pýtate, ako chce štát vytvoriť tak veľkú úsporu? Kamenický načrtol odpoveď aj na túto otázku. Skonštatoval, že prioritou je šetrenie a efektívnejšie využívanie peňazí. Čo presne si pod tým máme predstaviť, nevieme. Je ale dosť možné, že vláda sa viac zameria na šetrenie na svojej strane, než na zaťažovanie obyvateľstva novými či vyššími daňami.
Kamenický uznal, že priestor na zvyšovanie príjmov prostredníctvom daní je obmedzený, no pripustil diskusiu o zdanení hazardu. Okrem toho plánuje rokovať so samosprávami, aby nezvyšovali svoje požiadavky na štátny rozpočet. Špekulácie médií o konkrétnych opatreniach rázne poprel.
Šetriť musí aj na sebe, nie iba na ľuďoch
Na nevyhnutnosť ozdravenia verejných financií upozornil aj opozičný poslanec Marián Viskupič (SaS). Zdôraznil však, že akákoľvek konsolidácia bude mať dopad na obyvateľov. Kritizoval doterajší prístup vlády, ktorá sa podľa neho spolieha hlavne na zvyšovanie daní a odvodov.
Poukázal na daň z finančných transakcií, vyššiu DPH a najvyššiu firemnú daň v postkomunistických krajinách. Podľa Viskupiča tento prístup poškodzuje slovenskú ekonomiku a spôsobuje rozpad verejných financií.
Podobne sa vyjadrilo aj opozičné hnutie KDH. Podľa neho bude nevyhnutné, aby štát v tomto roku šetril aj na sebe, teda na vládnych výdavkoch. Prehovorilo o znížení počtu zamestnancov vo verejnom sektore, ako aj o znižovaní rozpočtov ministerstiev.
Verejné financie sú nateraz konsolidované hlavne zvyšovaním príjmov, čo má negatívny dopad nielen na bežných ľudí a ich rodiny, ale aj firmy či zamestnávateľov. Viacerí sú toho názoru, že okrem zvyšovania príjmov by bolo vhodné šetriť aj na výdavkoch štátu, čo sa však zatiaľ veľmi nedeje.
Neprehliadnite
Martin Štuk z KDH uviedol, že škrty vo vládnych výdavkoch sú nevyhnutné a predstavujú veľkú výzvu. Doteraz sa podľa neho na výdavky pozeralo ako na nedotknuteľnú vec, no pokiaľ vláda skutočne chce dosiahnuť čo najefektívnejšiu konsolidáciu, bude musieť zmeniť svoj postoj.
Opozičné hnutie navrhuje znižovanie výdavkov jednotlivých ministerstiev a zároveň zvýšenie efektivity práce štátnych úradníkov. To by malo zabezpečiť efektívnejšiu štátnu správu, ktorá by pri nižšom počte zamestnancov dokázala vykonávať rovnaké množstvo práce, čím by sa znížili vládne náklady. Podľa KDH má Slovensko najvyššie administratívne náklady spomedzi krajín V4, pričom ich ďalší rast je neudržateľný.
Okrem uvedeného v návrhu figuruje aj audit softvérových licencií a digitálnych riešení, ktoré sú využívané verejnou správou. Hnutie tiež navrhuje odpredaj prebytočného štátneho majetku, zvýšenie zdanenia hazardu či lepší výber dane z pridanej hodnoty (DPH). Súbežne kritizuje neefektívne čerpanie eurofondov. Štát vraj nevyužíva ich plný potenciál.
Tejto téme sme sa podrobnejšie venovali v samostatnom článku na tomto odkaze.
Pohroma menom transakčná daň
Transakčná daň je už od samotného začiatku jednou veľkou kontroverziou. Mnohí sa obávali, že spôsobí katastrofu. A ako nám ukázali posledné týždne, tieto obavy vyzerajú byť pádne.
Pokiaľ náhodou neviete, o čo ide – transakčná daň predstavuje novú formu daňového zaťaženia, ktorá sa bude uplatňovať na všetky odoslané elektronické transakcie, a to v sadzbe 0,4 percenta, pričom maximálny limit odvodu za jednu transakciu bude nastavený na 40 eur. Zdanené potom budú aj hotovostné výbery. V tomto prípade štát rozhodol o sadzbe 0,8 percenta, maximálny limit nestanovil.
Povinnosť odvádzať transakčnú daň budú mať fyzické osoby-podnikatelia, právnické osoby so sídlom alebo podnikaním na Slovensku, zahraničné subjekty s účtami v slovenských bankách, ako aj subjekty vykonávajúce činnosť v tuzemsku, hoci nie sú registrované v obchodnom registri SR.
V skutočnosti sa ale nová daň dotýka aj tých, ktorí ju priamo odvádzať nebudú. Monika Uhlerová, šéfka Konfederácie odborových zväzov (KOZ SR), upozornila, že transakčná daň zaťaží bezhotovostnú výplatu miezd zamestnancom a ich bankové účty.
V praxi to znamená ďalšie zvýšenie nepriamych osobných nákladov a celkového daňovo-odvodového zaťaženia práce. Tiež zdôraznila, že tento krok je navyše v rozpore s predchádzajúcimi záväzkami vlády.
Anton Szalay, predseda Slovenského odborového zväzu zdravotníctva a sociálnych služieb (SOZ ZaSS), súhlasí s vyjadrením šéfky KOZ SR. Podľa neho transakčná daň zvyšuje náklady aj zdravotníckym zariadeniam, ktoré už dnes majú problém zabezpečiť zákonom stanovené platové nároky svojich zamestnancov.
Pokiaľ ide o odborárov, tí poukazujú na ešte jeden negatívny dopad transakčnej dane, a to konkrétne rozdelenie zamestnancov do dvoch kategórií. V jednej skupine bude daň predstavovať dodatočnú záťaž a ovplyvní rast miezd, zatiaľ čo v druhej skupine bude jej efekt nulový. To naznačuje, že voči časti zamestnancov bude diskriminačná. A to, samozrejme, nie je v poriadku.
Aj tejto téme sme sa podrobnejšie venovali v samostatnom článku. Nájdete ho na tomto odkaze.
