Mikroplasty sú prítomné všade okolo nás a dokonca prenikajú aj do ľudských orgánov a buniek, čo potvrdili viaceré štúdie. Teraz vedci odhalili ďalší negatívny dopad na ľudské zdravie, a síce, že mikroplasty zvyšujú antimikrobiálnu odolnosť. Najnovšia štúdia označuje mikroplasty nielen za znečisťujúce látky, ale aj za vysoko komplexné materiály, ktoré uľahčujú antimikrobiálnu rezistenciu aj bez nutnosti užívania antibiotík.
To môže mať na ľudí negatívny dopad, pretože na niektoré ochorenia prestanú byť antibiotiká účinné. Ako uvádza portál EurekAlert, zistenia zo štúdie vedci publikovali v časopise Applied and Environmental Microbiology. Ide o časopis Americkej spoločnosti pre mikrobiológiu.
Mikroplasty zvyšujú odolnosť voči antibiotikám
Vedúca autorka štúdie Neila Gross, Ph.D z Bostonskej univerzity povedala, že riešenie znečistenia plastami nie je len environmentálny problém. Ide o kritickú prioritu v rámci verejného zdravia, pretože mikroplasty môžu zvýšiť odolnosť infekcií voči nasadeným liekom. Používanie plastov je globálne na vysokej úrovni, a preto sa netreba čudovať, že tieto častice už kontaminovali odpadové vody, pôdu a podobne. Nárast používania plastov so sebou prináša zároveň aj nárast antimikrobiálnej rezistencie (AMR). Dôvodom je, že mikroplasty majú na svojom povrchu bakteriálne spoločenstvá, takzvanú plastisféru.
V novej štúdii sa výskumníci snažili kvantifikovať AMR na klinicky relevantných úrovniach a preskúmať, ako mikroplastické vlastnosti ovplyvňujú vývoj AMR. Výskumníci použili rôzne typy plastov, napríklad polystyrén, polyetylén a polypropylén a „nakazili“ ich baktériou Escherichia coli (E. coli). Následne každé dva dni kontrolovali minimálne inhibičné koncentrácie (MIC) a to koľko antibiotík je potrebných pre vyhubenie infekcie. Použili pri tom štyri široko užívané antibiotiká a takýmto spôsobom chceli zistiť, či baktérie rastú v rezistencii alebo nie.
Negatívny dopad na zdravie ľudí
Vedci zistili, že mikroplasty, bez ohľadu na testovanú veľkosť a koncentráciu, uľahčili rezistenciu voči viacerým liekom u štyroch testovaných antibiotík (ampicilín, ciprofloxacín, doxycyklín a streptomycín) v E. coli v priebehu piatich až desiatich dní po expozícii. Výskum preukázal, že samotné mikroplasty môžu uľahčiť zvýšený rozvoj AMR. V bežnej ľudskej reči to znamená, že mikroplasty podstatne zvyšujú riziko, že antibiotiká sa stanú neúčinnými pri rôznych infekciách. To môže mať negatívny dopad na zdravie ľudí.
„Vedci zistili, že rezistencia vyvolaná mikroplastmi a antibiotikami bola často významná, merateľná a stabilná, dokonca aj po odstránení antibiotík a mikroplastov z baktérií. V konečnom dôsledku to znamená, že expozícia mikroplastom môže vybrať genotypové alebo fenotypové znaky, ktoré si zachovávajú antimikrobiálnu rezistenciu, nezávisle od tlaku antibiotika,“ píše portál EurekAlert. Vedci spresnili, že ich zistenia odhalili, že mirkoplasty aktívne prispievajú k vývoju antimikrobiálnej rezistencie v E. coli a to dokonca aj bez použitia antibiotík. Rezistencia ale pretrváva aj po expozícii antibiotikami. Gross doplnila: „To spochybňuje predstavu, že mikroplasty sú len pasívnymi nosičmi rezistentných baktérií a zdôrazňuje ich úlohu ako aktívnych hotspotov pre vývoj antimikrobiálnej rezistencie.“ Výsledky tejto štúdie zvýrazňujú, že problém s mikroplastami je vážny a treba ho riešiť.
