Hoci sa štát v tomto roku snaží šetriť všade, kde môže, niektoré čísla ukazujú, že stále je priestor na zlepšenie. Exemplárnym príkladom sú dávky v nezamestnanosti, na ktoré Slovensko vynakladá najviac finančných prostriedkov spomedzi krajín V4 (Česko, Maďarsko, Poľsko, Slovensko). Vyplýva to z prehľadu Inštitútu pre stratégie a analýzy (ISA), založenom na údajoch Eurostatu, na ktorý upozornil portál Správy STVR.
V roku 2023 tvorili tiet výdavky 0,63 percenta hrubého domáceho produktu (HDP). V roku 2020 to bolo 0,84 percenta HDP, teda porovnateľne so susednou Českou republikou. Priemer Európskej únie bol v roku 2023 na úrovni 1,05 percenta HDP, pričom počas pandémie (v roku 2020) dosiahol 2,21 percenta HDP.
Inštitút vysvetlil, že výdavky na dávky v nezamestnanosti zahŕňajú pravidelné príspevky, ako sú mesačné dávky, ale aj jednorazové kompenzácie, napríklad odstupné.
Štát platí obrovské sumy
Počas pandémie koronavírusu tieto výdavky výrazne narástli, keďže štát poskytoval dodatočnú pomoc nezamestnaným a firmám. Na rozdiel od ostatných krajín V4 a priemeru EÚ sa však Slovensko stále nevrátilo na úroveň spred pandémie. V roku 2022 tvorili jednorazové peňažné dávky takmer polovicu (48,5 percenta) všetkých výdavkov na nezamestnanosť – čo bol tretí najvyšší podiel v celej EÚ. Pred pandémiou tento podiel predstavoval asi 30 percent.
Pokiaľ ide o zmienené odstupné, to tvorí podstatnú časť výdavkov na nezamestnanosť. V roku 2022 si pripísalo 29,6 percenta z celkových výdavkov, pričom vyplácané je nielen zo súkromného a verejného sektora, ale aj zo silových zložiek či garančného poistenia. Vo verejnom sektore tvorilo odstupné 7,2 percenta výdavkov na nezamestnanosť, v súkromnom sektore to bolo 15 percent.
Hoci je pravda, že nezamestnanosť na Slovensku v priebehu posledných 10 rokov výrazne klesla, stále ostáva najvyššia v rámci krajín V4. V roku 2023 dosiahla 5,8 percent, zatiaľ čo priemer v EÚ bol 6,1 percenta.
Neprehliadnite
Prísnejšie pravidlá pre nezamestnaných
Samozrejme, štát si je týchto značných výdavkov plne vedomý. Možno aj preto oznámil legislatívnu zmenu, ktorá za určitých podmienok nezamestnaným osobám odoberie nárok na dávku v nezamestnanosti. Ide o návrh zákona, podľa ktorého by sa nezamestnaní mali zaviazať prijať vhodnú pracovnú ponuku od úradu práce. V prípade, že by uchádzač o zamestnanie túto ponuku odmietol, na určitý čas príde o príspevok.
Mechanizmus sankcií funguje postupne. Ak niekto prvýkrát odmietne vhodný post, dávka sa mu kráti na jeden mesiac. Pri ďalších takýchto prípadoch krátenie môže trvať až tri mesiace. Cieľom je podľa ministerstva zvýšiť motiváciu aktívne spolupracovať s úradmi práce.
Kým predkladaný návrh kladie dôraz na povinnosť zamestnať sa, štát zdôrazňuje, že pre určité skupiny ostane zachovaná plná dávka. Pôjde najmä o ľudí, ktorí pre zdravotné problémy či rodinnú situáciu pracovať nemôžu. Upozorňuje sa napríklad na starostlivosť o blízkych so zdravotným postihnutím, čo ministerstvo zvažuje ako legitímny dôvod na neúčasť na trhu práce.
Okrem toho zákon navrhuje príspevok na cestovanie pre tých, ktorí by dochádzali za prácou do vzdialenejšieho regiónu. Náklady na dopravu často výrazne zaťažujú rozpočet rodín v hmotnej núdzi, a štát tak chce predísť situácii, keď by sa prekážkou stal práve nedostatok financií na cestovanie.
Zákon zatiaľ nie je platný ani účinný. Cieľom Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR však je, aby návrh zákona prešiel legislatívnym procesom ešte pred letnými prázdninami, aby mohol nadobudnúť účinnosť na jeseň tohto roka.
V praxi sa očakáva, že úrady práce budú priebežne ponúkať voľné miesta registrovaným uchádzačom a pri nepotvrdení nástupu do zamestnania im pridelia sankciu v podobe zníženia príspevku.
Podrobnejšie sme sa tejto téme venovali v samostatnom článku, ktorý nájdete na tomto odkaze.
