Štát už o pár týždňov pretaví do reality dôležitú legislatívu, ktorá vyvoláva obavy v celej krajine. A nielen v nej. Táto legislatíva totiž prinesie transakčnú daň, ktorá priamo či nepriamo ovplyvní všetkých obyvateľov a subjekty na Slovensku. Nevyhne sa jej dokonca ani zdravotníctvo, čo niektoré kľúčové organizácie neberú na ľahkú váhu. Jednou z nich je Asociácia nemocníc Slovenska (ANS), ktorá sa rozhodla pre rázny krok.
Ako informuje portál Správy STVR, ANS spolu s ďalšími zdravotníckymi organizáciami podala podnet na Európsku komisiu (EK) pre údajne diskriminačné uplatňovanie transakčnej dane v zdravotníctve. Podľa asociácie dochádza k nerovnému zaobchádzaniu medzi poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, keďže niektoré zdravotnícke zariadenia sú od tejto dane oslobodené, zatiaľ čo iné ju musia platiť.
Igor Pramuk, prvý viceprezident ANS, uviedol, že zdravotnícky sektor sa v tejto otázke zjednotil, nakoľko napriek opakovaným žiadostiam sa mu nedostalo relevantnej odpovede. Pramuk hovorí o diskriminácii a porušení pravidiel hospodárskej súťaže. Zdôraznil, že nie je možné, aby v tom istom sektore mal jeden poskytovateľ výnimku z určitej povinnosti a druhý nie.
K podnetu sa pridali aj ďalšie organizácie združené v zdravotníckej sekcii Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR.
Tamtí musia, tamtí nie
ANS namieta proti tomu, že štátne nemocnice majú výnimku z transakčnej dane, zatiaľ čo súkromní poskytovatelia zdravotnej starostlivosti a neštátne nemocnice sú povinné ju platiť. Takáto prax údajne vytvára nerovné podmienky na trhu a môže ohroziť dostupnosť zdravotnej starostlivosti pre pacientov.
Frustrácia napokon vyústila do sťažnosti na úrovni EK. Tá už v minulosti riešila podobné prípady nespravodlivého prístupu v zdravotníctve, pričom ANS očakáva rýchle adresovanie čerstvo podaného podnetu. Koniec koncov, rýchle byť musí, keďže transakčná daň začne na Slovensku platiť už 1. apríla 2025. Pramuk tiež pripomenul, že keď ANS v minulosti podala podnet v súvislosti s plánom obnovy, EK reagovala veľmi rýchlo, a preto dúfa, že aj tentoraz bude otázku riešiť bezodkladne.
Pohroma menom transakčná daň
Transakčná daň sa bude uplatňovať na všetky odoslané elektronické transakcie, a to v sadzbe 0,4 percenta, pričom maximálny limit odvodu za jednu transakciu bude nastavený na 40 eur. Zdanené potom budú aj hotovostné výbery. V tomto prípade štát rozhodol o sadzbe 0,8 percenta. Maximálny limit nenastavil. Zákon potom zahŕňa ročný poplatok za každú vydanú kartu vo výške 2 eurá, pričom samotné kartové platby dodatočnej dani podliehať nebudú.
Neprehliadnite
V prípade slovenských účtov bude platba dane realizovaná automaticky prostredníctvom danej banky. Pri zahraničných účtoch či špecifických prípadoch, ako je preúčtovanie nákladov, si však budú musieť daňovníci daň vypočítať a odviesť sami.
Povinnosť odvádzať transakčnú daň budú mať fyzické osoby-podnikatelia, právnické osoby so sídlom alebo podnikaním na Slovensku, zahraničné subjekty s účtami v slovenských bankách, ako aj subjekty vykonávajúce činnosť v tuzemsku, hoci nie sú registrované v obchodnom registri Slovenskej republiky (SR). Pôvodne sa mala legislatíva vzťahovať aj na neziskový sektor, no parlament napokon schválil niekoľko zásadných úprav – výnimiek.
Následky budú tvrdé
Štát si od transakčnej dane sľubuje významný zdroj príjmu pre štátnu pokladnicu, ktorý bude využitý na stabilizovanie verejných financií. No hoci je účel pekný, prevedenie dane poburuje väčšinu populácie krajiny. A niet sa čo čudovať. Hoci sa vláda takmer neustále oháňa argumentom, že transakčná daň sa bude týkať len podnikateľov, v skutočnosti sa dotkne úplne všetkých, vrátane bežných ľudí, čiže nás – zákazníkov či spotrebiteľov.
Ako to? Nakoľko podnikateľom v dôsledku novej dane vzniknú dodatočné náklady, podnikatelia ich budú musieť v záujme zachovania maximálnej ziskovosti adekvátne vykompenzovať. Samozrejme, najefektívnejšou metódou je zvýšenie cien. Tieto ceny potom platíme my, čiže spotrebitelia. A keď si k tomu ešte prirátame vyššiu DPH a masívne zdražovanie, dostávame sa k citeľne vyšším životných nákladov pre všetkých.
Samotní podnikatelia varujú, že nová daň môže zvýšiť ich výdavky o desiatky až stovky tisíc eur ročne. Je pritom dosť pravdepodobné, vyššie náklady premietnuté do cien oslabia konkurencieschopnosť Slovenska a znížia atraktivitu krajiny pre zahraničných investorov.
Pokiaľ ide o zdravotníctvo, tu daň dopadne na väčšinu poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, s výnimkou štátnych príspevkových organizácií. AZZZ SR už o probléme rokuje aj s Ministerstvom zdravotníctva, ktoré potvrdilo, že vedie diskusie aj s rezortom financií s cieľom nájsť vhodné riešenie.
