Štát sa v posledných mesiacoch postaral o viacero kontroverzných nadpisov v slovenských médiách, a to najmä kvôli zákonom, ktoré Slovákom bez hanby siahajú na zárobky aj úspory. Jedným z tých najkontroverznejších je zákon o transakčnej dani, ktorý nadobudne účinnosť už v apríli tohto roka. Vláda si za ním stojí, a to aj napriek tomu, že odborníci takmer neustále upozorňujú na vážne trhliny.
Do tejto skupiny patrí aj Slovenská komora daňových poradcov (SDKP). Tá v článku na svojej oficiálnej webstránke varuje pred viacerými zásadnými problémami novej legislatívy, ktoré môžu spôsobiť početné komplikácie uplatňovaní novej dane v praxi.
Poukazuje hlavne na nejasné pravidlá pre výnimky, absenciu korekčného mechanizmu pri nesprávne zdanených transakciách a skutočnosť, že nová daň sa môže dotknúť aj zahraničných subjektov, ktoré so Slovenskom vôbec nesúvisia.
Stojí za zmienku, že SDKP dlhodobo apeluje na Ministerstvo financií (MF) SR, aby tieto problémy riešila a ideálne odstránila. Rezortu už predložila desiatky pripomienok s cieľom zabezpečiť čo najefektívnejšiu a najplynulejšiu aplikáciu tohto zákona v reálnych podmienkach.
Transakčná daň: O čo ide?
Transakčná daň predstavuje novú formu daňového zaťaženia, ktorá sa bude uplatňovať na všetky odoslané elektronické transakcie, a to v sadzbe 0,4 percenta, pričom maximálny limit odvodu za jednu transakciu bude nastavený na 40 eur. Zdanené potom budú aj hotovostné výbery. V tomto prípade štát rozhodol o sadzbe 0,8 percenta. Maximálny limit nenastavil.
Zákon potom zahŕňa ročný poplatok za každú vydanú kartu vo výške 2 eurá, pričom samotné kartové platby dodatočnej dani podliehať nebudú. V prípade slovenských účtov bude platba dane realizovaná automaticky prostredníctvom danej banky. Pri zahraničných účtoch či špecifických prípadoch, ako je preúčtovanie nákladov, si však budú musieť daňovníci daň vypočítať a odviesť sami. Firmám a podnikateľom taktiež vzniká povinnosť zriadiť si samostatný podnikateľský účet, a to najneskôr do konca marca 2025.
Koho sa to týka?
Povinnosť odvádzať transakčnú daň budú mať fyzické osoby-podnikatelia, právnické osoby so sídlom alebo podnikaním na Slovensku, zahraničné subjekty s účtami v slovenských bankách, ako aj subjekty vykonávajúce činnosť v tuzemsku, hoci nie sú registrované v obchodnom registri SR.
Zákon je výzvou nielen pre daňové subjekty a banky
Zavedenie transakčnej dane predstavuje novú výzvu nielen pre daňové subjekty a banky, ale aj pre daňových poradcov, ktorí musia detailne študovať legislatívne zmeny, aby mohli svojim klientom poskytovať kvalitné služby. SDKP v rámci svojej analýzy identifikovala viacero otázok, ktoré predstavujú vážne problémy. Neostala pritom len pri pripomienkach – na viacerých pracovných stretnutiach upozornila na potrebu ďalej novelizácie.
Miriam Galandová, prezidentka SDKP, uviedla, že zákon o dani z finančných transakcií je jedným z ďalších príkladov toho, prečo by sa zásadné legislatívne opatrenia nemali prijímať bez dostatočnej prípravy a odborných diskusií. Uznala, že zákon si už prešiel početnými úpravami, no stále je tu množstvo nedostatkov, ktoré treba urýchlene adresovať.
V čom je problém?
Jednou z hlavných výhrad voči aktuálnej podobe transakčnej dane je nejasnosť pri uplatňovaní výnimiek. Daňové subjekty sú povinné označiť špeciálny účet, z ktorého budú realizované platby, na ktoré sa daň nevzťahuje – napríklad transakcie spojené so správou cenných papierov či iných finančných nástrojov. Zákon uvádza, že ak je takýto účet označený, platiteľ dane (zvyčajne banka) transakčnú daň nezrazí. Problém však nastáva v prípade, že daňový subjekt vykonáva aj iné platby.
Galandová ozrejmila, že v súvislosti s touto komplikáciou vzniká otázka, na ktorú nateraz nepoznáme odpoveď – musí si dotknutý subjekt v skutočnosti založiť dva nové účty – jeden na transakcie, ktoré nepodliehajú dani, a druhý na ostatné transakcie, alebo stačí jeden podnikateľský účet „na všetko“?
Pokiaľ ide o korekčný mechanizmus, ten by mal riešiť napríklad situácie, keď banka zrazí daň pri transakcií, ktorá nemala byť zdanená. Štát ho však doposiaľ nezaviedol, čím vzniká riziko nespravodlivého zdaňovania niektorých operácií.
Aby toho nebolo málo – zákon o transakčnej dani presahuje hranice Slovenska, pretože môže dopadať aj na transakcie zahraničných subjektov, ktoré s našou krajinou nemajú žiadne prepojenie.
A žiaľ, to stále nie je všetko. V skutočnosti je problémov, ktoré súčasná formulácia zákona o transakčnej dani predstavuje, oveľa viac.
Štát sa pravidelne oháňa argumentom, že transakčná daň sa vzťahuje iba na podnikateľov. V skutočnosti sa ale nepriamo dotkne úplne všetkých z nás. Nová daň predstavuje dodatočné náklady. A keď podnikateľom stúpnu náklady, kvôli zachovaniu ziskovosti musia zvýšiť ceny, ktoré platíme my, čiže spotrebitelia tovarov a služieb.
Vyšším nákladom potom budú čeliť aj finančné inštitúcie, ako sú banky, investičné fondy a poisťovne, čo môže viesť k zníženiu konkurencieschopnosti slovenského finančného sektora aj presunu transakcií do zahraničia. Vyššie ceny, pochopiteľne, sa môžu premietnuť aj do vyššej inflácie.
Zavedenie transakčnej dane tiež môže vyvolať neistotu na trhu, čo by znamenalo odstrašenie zahraničných investorov, keďže Slovensko by bolo menej atraktívne pre zahraničné investície. To, samozrejme, znamená aj spomalenie hospodárskeho rastu. Ďalším rizikom je zníženie aktivity na kapitálovom trhu – firmy by mohli byť menej ochotné získavať kapitál prostredníctvom akcií a dlhopisov.
Zákon potrebuje novelizáciu
Daňová legislatíva má zásadný vplyv na fungovanie trhu, preto je podľa SKDP dôležité, aby bola jasná, férová a predvídateľná. Aktuálne však transakčná daň vyvoláva viac otázok než odpovedí, čo môže negatívne ovplyvniť nielen daňové subjekty, ale aj celú ekonomiku.
Opozícia chce, aby bol zákon zrušený
Poniektorí opoziční poslanci podali návrhy na zrušenie transakčnej dane. Rezort financií však tieto návrhy zmietol zo stola, pričom ich označil len za „politické divadlo“. Stanovisko s týmto verdiktom poskytol v reakcii na tlačovú konferenciu hnutia Progresívne Slovensko (PS).
Tlačový odbor ministerstva uviedol, že sa očakávalo, že politickí predstavitelia usilujúci sa o zrušenie kľúčového konsolidačného opatrenia jasne uvedú, ako by sa v takom prípade kompenzoval stratený zdroj príjmu pre štátnu kasu. Tak sa ale vraj nestalo, a preto ministerstvo považuje návrhy opozície len za „politikárčenie“.
Aj PS pritom prehlásilo, že zákon o transakčnej dani zvýši životné náklady a poškodí slovenskú ekonomiku. Niet sa teda veľmi čo čudovať, že robí všetko preto, aby k jeho zavedeniu nedošlo. Ak sa tak nestane, hnutie plánuje iniciovať mimoriadnu schôdzu parlamentu na túto tému.
