Umelá inteligencia (AI) je preukázateľne najväčším a zrejme aj najdôležitejším trendom v histórii digitálnych technológií. Len pred pár rokmi slúžila len na drobné úkony, pričom možnosti jej využitie v praxi, teda pre bežného človeka, boli takmer nulové. Dnes je ale všetko inak. AI sa dostala do popredia ako odbornej, tak i laickej verejnosti, pričom v budúcnosti sa očakáva jej ešte hlbší prienik do útrob ľudskej spoločnosti. A nie, Slovensko rozhodne nebude výnimkou.
Ako informuje denník Teraz.sk, AI čoraz intenzívnejšie ovplyvňuje aj pracovný trh, a to najmä vďaka rapídnemu pokroku v oblasti strojového učenia a automatizácie. Tento vývoj už zmenil mnohé pracovné miesta, a preto je podľa odborníkov potrebné, aby sa AI zohľadňovala už v ranom veku dieťaťa, respektíve pred výberom strednej školy. Situáciu na trhu práce totiž nemení len v rámci jednej konkrétnej oblasti.
Slovensko čaká zmena nevídaných proporcií
Odborníci z personálnej agentúry Grafton upozorňujú, že AI prinesie obrovské zmeny aj v sektoroch, ako sú financie, bankovníctvo, ľudské zdroje, marketing, logistika a priemyselná výroba. Naopak, minimálny vplyv AI, teda aspoň nateraz, sa očakáva pri manuálnych profesiách – elektrikár, inštalatér, automechanik, obkladač či kaderníčka. Výraznejšie zmeny by potom mali obísť aj zdravotníctvo a vzdelávanie.
Už dávno teda neplatí, že AI ovplyvňuje len ten sektor, do ktorého sama spadá, čiže informačné technológie (IT). Postupne vplýva aj na administratívne práce, zákaznícku podporu či priemyselné odvetvia.
Pokiaľ ide o Slovákov, podľa prieskumu sa približne polovica obyvateľov obáva, že prídu o zamestnanie kvôli rozmachu a integrácii AI. Mnohí však prechovávajú iný uhol pohľadu – zameriavajú sa skôr na to, ako môže byť AI pre pracovný trh prospešná, napríklad formou zvyšovania produktivity či uľahčenia každodenných úkonov, ktoré človeku len zbytočne zaberajú drahocenný čas.
Je AI hrozba, alebo príležitosť?
Jitka Kouba, riaditeľka agentúry Grafton, chápe obavy ľudí o stratu zamestnania. Uviedla však, že AI nemusí nutne prácu len brať. Môže ju aj zjednodušovať, napríklad už zmieneným vykonávaním rutinných prác, ktoré nemajú väčšiu pridanú hodnotu, no napriek tomu sú nevyhnutné. Zamestnanci tak získajú viac času na dôležitejšie úlohy, čo by viedlo k vyššej produktivite a lepšej efektivite.
Rozdiely vo vnímaní AI pritom možno vnímať nielen naprieč odbormi, ale aj naprieč vekovými vrstvami. Mladšie generácie vítajú AI ako prirodzenú súčasť práce, zatiaľ čo staršie ročníky sú voči nej ostražitejšie.
Až jedna tretina profesií
Podľa analýz Inštitútu finančnej politiky a Národnej banky Slovenska (NBS) by AI mohla v najbližších rokoch zmeniť pracovnú náplň až jednej tretiny profesií na Slovensku. Aj podľa centrálnej banky sa najmenej dotkne profesií, kde je nevyhnutná empatia alebo manuálna zručnosť, ako napríklad remeselné povolania či zdravotníctvo.
Najväčšie zmeny očakáva v administratíve, financiách, doprave, logistike a výrobe, kde rutinné úlohy ako účtovníctvo budú postupne automatizované. Zároveň tu vzniknú nové pozície spojené s riadením a kontrolou AI systémov.
(Nielen) deti to musia brať do úvahy
Nakoľko má vplyv AI na pracovný trh v budúcom roku rásť, Kouba odporúča, aby rodičia náležite brali tento vývoj do úvahy, keď budú so svojimi ratolesťami vyberať vhodnú strednú školu. Hoci nateraz nie je isté, koľko pracovných miest AI skutočne vezme, mladiství by sa „pre istotu“ mali obzerať po stredných školách, ktoré sú zamerané na odbory, ktoré AI tak skoro neovplyvní, teda už zmienené manuálne profesie, zdravotníctvo či vzdelávanie.
Alternatívne Kouba odporúča orientáciu na technologicky zamerané odbory, ktoré budú vďaka AI rásť – napríklad práca s dátami, programovanie a kyberbezpečnosť. Vysvetľuje, že pokiaľ dieťa zaujímajú technológie, vhodné sú odbory ako IT špecialista, programátor, analytik alebo správca sietí. Naopak, ak preferuje skôr manuálnu prácu, aspoň za zváženie stoja zamerania ako autotronika, ktorá spája automechaniku s diagnostickými systémami.
