Európsky energetický sektor sa konečne dočkal aj dobrej správy. Posledné týždne boli naplnené skôr obavami z vypuknutia energetickej krízy, ktorú môžu mať na svedomí rôzne ekonomické a geopolitické faktory. Teraz prichádza vytúžený zvrat, píše agentúra Reuters.
Talianska energetická spoločnosť Eni podpísala dohodu o exporte zemného plynu z cyperských pobrežných vôd cez Egypt. Tento krok označila za významný míľnik smerom k vytvoreniu plynárenského centra vo východnom Stredomorí.
Dohoda zahŕňa aj francúzsku spoločnosť TotalEnergies a umožní, aby plyn z bloku Cronos 6 bol spracovaný v egyptských zariadeniach Zohr a následne skvapalnený v závode na LNG v Damiette, odkiaľ bude exportovaný do Európy.
Ohromné zásoby plynu
Spoločnosti Eni a TotalEnergies vlastnia rovnaký (50-percentný) podiel v bloku Cronos 6, kde bol zemný plyn objavený v roku 2022 a následne potvrdený ďalším prieskumom v roku 2024. Celkové zásoby sa odhadujú na viac ako 3-bilióny kubických stôp (TCF), čo v prepočte vychádza na zhruba 85-miliárd kubických metrov.
Okrem toho existuje potenciál ďalších nálezov v rámci tohto bloku, ktoré sú predmetom prebiehajúceho prieskumu a hodnotenia.
Generálny riaditeľ Eni Claudio Descalzi zdôraznil, že táto dohoda urýchli prístup cyperského plynu na trh a prispeje k energetickej bezpečnosti a konkurencieschopnosti dodávok plynu. Dodal, že tento projekt využíva existujúcu infraštruktúru v Egypte, vrátane exportných zariadení, ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu v rámci rozvoja v regióne.
Egypt ako plynárenské centrum
Egypt mal pôvodne ambíciu stať sa hlavným vývozcom zemného plynu po tom, čo Eni v roku 2015 objavilo gigantické plynové pole Zohr. Žiaľ, produkcia plynu v Egypte od roku 2021 klesá, pričom v roku 2024 dosiahla šesťročné minimum. Eni sa preto snaží zvýšiť produkciu v krajine, aby posilnilo jej energetickú stabilitu.
Spoločnosť Eni má 50-percentný vlastnícky podiel v závode na skvapalnený zemný plyn (LNG) v Damiette, čo jej dáva strategickú kontrolu nad vývozom plynu z regiónu do Európy.
Neistá budúcnosť
Táto správa predstavuje potešujúci zvrat v slede nešťastných udalostí, v súvislosti s ktorými viaceré odborníci upozorňujú na riziko vypuknutia plynovej, respektíve energetickej krízy.
Naznačovali to aj trhové ceny. Cena plynu len za posledný mesiac zaznamenala nárast takmer o tretinu (30 percent). Cena európskeho plynového kontraktu s dodávkou v marci stúpla na 58,75 eura za megawatthodinu (MWh), čo je najvyššia úroveň od februára 2023. Podľa denníka The Financial Times je hlavným dôvodom chladné počasie, ktoré zrýchľuje čerpanie plynu zo zásobníkov. Tie sú momentálne v Európe naplnené len na 47 percent, čo je menej ako po skončení minulej vykurovacej sezóny, keď zostalo približne 60 percent zásob.
Stojí za zmienku, že pred rokom boli zásobníky naplnené na takmer 66 percent a ešte koncom decembra 2024 dosahovali viac ako 72 percent. Očakáva sa, že dopyt po plyne sa v nasledujúcich týždňoch ešte zvýši, pričom tohtoročná vykurovacia sezóna sa začala už 29. októbra 2024, čo je o 10 dní skôr ako vlani.
Slovenskí vládni predstavitelia, samozrejme, hovoria, že príčinou je zvýšený dopyt po komodite zo strany Ukrajiny. Vysvetlení aktuálneho stavu je však v skutočnosti o čosi viac. Premiér SR Robert Fico poukázal, že Ukrajina kvôli nízkemu stavu zásob zvyšuje dovoz z okolitých krajín, vrátane Slovenska – ukrajinské zásoby klesli pod 9 percent, čo donútilo Kyjev nakupovať viac plynu zo Slovenska a Maďarska.
Je ale nutné poznamenať, že Ukrajina by zrejme nemala potrebu zvyšovať dovoz, keby nebolo Ruska a jeho útokov na ukrajinskú plynárenskú infraštruktúru. Ukrajina v minulosti dokázala pokryť väčšinu svojej spotreby vlastnou ťažbou, no teraz musí viac dovážať. Ruské útoky na plynové zásobníky, vrátane tých v Ľvovskej oblasti, ešte viac zhoršili situáciu.
Tejto téme sme sa podrobnejšie venovali v samostatnom článku na tomto odkaze.
