Na Slovensku bolo už dlhšie pozorovateľné, že priemerný plat zamestnancov každoročne stúpa. Konkrétne, v roku 2022 sa priemerná mzda pohybovala na úrovni okolo 1 304 eur mesačne (v hrubom), zatiaľ čo v roku 2023 stúpla na 1 430 eur. Tento pozitívny trend síce vyzerá na papieri sľubne, no v realite ho podľa mnohých zamestnancov prebíja prudký nárast cien potravín, bývania či energií.
Určitou zvláštnosťou je, že Európska únia pracuje s iným číslom, keď tvrdí, že priemerná mzda na Slovensku v roku 2023 dosiahla 1 583 eur. Mohlo by to naznačovať, že EÚ zohľadňuje rôzne typy príjmov alebo používa iný spôsob spriemerovania. Pre bežných obyvateľov je však podstatné, akú sumu skutočne vidia na výplatnej páske.
Celkový obraz tak vytvára dojem, že aj keď mzdy vykazujú vyššie hodnoty, situácia sa mnohým pracovníkom stále zdá náročná. Inflácia vo viacerých vlnách podkopáva kúpnu silu zárobkov, a niektoré rodiny sa vyrovnávajú s tým, že reálny príjem zaostáva za potrebami.
Rast nákladov a nová minimálna mzda
Príčina, prečo viacerí Slovákov necítia priaznivý vplyv vyšších miezd, spočíva predovšetkým v inflácii. Tá počas roka 2023 atakovala dvojciferné hodnoty, hoci sa medzičasom zmiernila. Do konca roka 2024 klesla na približne 3,2 percenta, no následne opäť vykazuje náznaky zvyšovania. Prognózy Národnej banky Slovenska dokonca hovoria, že v roku 2025 inflácia vzrastie na priemer okolo 5 percent, čo stále značne presahuje bežné historické priemery.
Výsledkom je, že bežní spotrebitelia v obchodoch platia priemerne o niekoľko eur viac aj za tovar, ktorý predtým nakupovali lacnejšie. K tomu sa pridávajú drahšie služby, bývanie, ako aj poplatky napríklad za cestovanie. V tejto situácii je pre mnohých náročné zarobiť toľko, aby inflácia neznižovala ich životnú úroveň.
Minimálna mzda sa na Slovensku v roku 2024 pohybovala vo výške 750 eur. Od roku 2025 má stúpnuť na 816 eur, pričom od roku 2026 sa bude jej suma určovať ako 60 % z priemernej mzdy nameranej pred dvomi rokmi. Tento krok by mal zabezpečiť, že ľudia s najnižšími príjmami neskĺznu tak rýchlo pod hranicu chudoby v situácii, keď ceny v obchodoch stúpajú.
Hoci ide o pozitívnu zmenu, otázkou zostáva, či reálne pokryje každodenné výdavky rodín, keďže životné náklady na Slovensku nezostávajú stabilné. V porovnaní s inými krajinami EÚ je slovenská minimálna mzda nižšia, no treba uznať, že aj celkové priemerné príjmy Slovákov sú nižšie, než je to v bohatších štátoch západnej Európy.
Slovensko v kontexte EÚ
Slovenské štatistiky potvrdzujú, že od vstupu do EÚ v roku 2004 sa priemerná mzda v krajine zvýšila takmer o 905 eur. V roku 2010 to bolo 769 eur, dnes takmer dvojnásobok. No treba zdôrazniť, že iné členské krajiny EÚ dokázali v rovnakom období dosiahnuť ešte vyšší rast zárobkov. Napríklad Česi podľa posledných údajov atakujú priemernú úroveň miezd už na hranici takmer 2 000 eur, a vo vyspelejších ekonomikách ako Rakúsko ľudia bežne zarábajú vyše 4 500 eur mesačne.
Na druhej strane, v rámci Únie sa nájdu krajiny ako Maďarsko a Bulharsko, kde sú priemerné platy ešte nižšie než u nás. Znamená to, že Slovensko sa síce nachádza v priemernej alebo skôr podpriemernej časti rebríčka, ale nie až v dolnej spodine. Vnútorné regionálne rozdiely na Slovensku sú však značné. Zatiaľ čo v Bratislavskom kraji majú ľudia aj vyše 2 000 eur v hrubom, na východe je priemer stále niekde na úrovni 1 200 až 1 300 eur.
Rast miezd vs. rast nákladov
Veľa domácností dnes predovšetkým trápi, ako zvládnuť každodenné výdavky na potraviny a bývanie. Od roku 2019 do septembra 2024 stúpli podľa Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) ceny v priemerných krajinách jej združenia takmer o tretinu. Slovensko nie je výnimkou – rastú ceny pohonných látok, služieb, či bežných potravín.
Spotrebiteľom by mohla aspoň sčasti pomôcť daňová reforma, ktorá zníži DPH na vybraný tovar a služby na 5 %. No základná sadzba DPH v ostatných prípadoch stúpa na 23 %, a tak sa dajú očakávať ďalšie zdražovania. Pre niektorých ľudí to znamená, že ak aj majú o niečo vyšší plat, nezostane im veľa peňazí naviac na voľný čas či investície.
Zo štatistík vyplýva, že veľkú časť výdavkov smerujeme na potraviny, ďalšiu časť na náklady spojené s bývaním (energia, hypotéka či nájom). V iných krajinách V4 sú relatívne lacnejšie potraviny, napríklad v Poľsku či Maďarsku, hoci tam zasa priemerné mzdy nie sú také vysoké. V Česku zarobia ľudia viac, a pritom za potraviny platia v priemere zhruba o 17 % menej než Slováci. Toto porovnanie však nezahŕňa iné faktory, ako sú dane z príjmu či rozdiely v cenách nehnuteľností.
