Začiatok roka 2025 priniesol hneď niekoľko významných opatrení, ktoré sa dotknú ako zamestnancov, tak aj živnostníkov či iných podnikateľov. Najciteľnejšou zmenou je rozhodnutie štátu zvýšiť strop pre výpočet sociálneho poistenia. Maximálny vymeriavací základ stúpol z predošlej hodnoty sedemnásobku priemernej mzdy až na jedenásťnásobok, čo prakticky znamená, že v praxi hovoríme o príjmovom limite presahujúcom 9 128 eur mesačne. Každý, kto má príjem nad touto hranicou, odvedie na sociálnych odvodoch viac než v minulosti.
Zároveň sa zvýšila progresivita v daňovej oblasti. Ľudia s mesačným základom dane vyšším než 4 036,79 eur už neostanú v pásme 19 %, ale zaplatia 25 % daň. Postupným zvyšovaním príjmu sa naviac krátia benefity nezdaniteľnej časti, čo v praxi ešte umocňuje reálne zdanenie.
Dôsledky na živnostníkov a finančné transakcie
Živnostníci (SZČO) do príjmu 100 000 eur ročne ostávajú pri 15 % dane, no prekročenie tejto hranice znamená použitie dvoch sadzieb:
- do sumy 48 441,43 eur sa platí 19 %
- všetko nad 48 441,43 eur podlieha 25 %
Popritom netreba zabúdať, že navýšený vymeriavací základ do Sociálnej poisťovne zasiahne práve tých, ktorým v priebehu roka stúpnu tržby a s nimi aj ich reálny zisk
Daň z finančných transakcií
Ďalšou veľkou témou je nová daň z finančných transakcií, ktorú zaviedla vláda od apríla 2025. Ide o fixnú sadzbu 0,4 % z každej elektronickej platby, respektíve 0,8 % pri výbere hotovosti, pričom suma pri jednej platbe nepresiahne 40 eur. Odborníci upozorňujú, že takéto zaťaženie môže odradiť podnikateľov od elektronickej formy úhrad, čím budú pravdepodobne uprednostňovať hotovostné platby. V konečnom dôsledku sa môže znížiť transparentnosť finančných operácií a štát tak nenaplní pôvodný cieľ boja proti daňovým únikom.
Zavedenie transakčnej dane je na Slovensku výraznou novinkou, ktorá bežne funguje v niektorých krajinách Latinskej Ameriky. V Európskej únii ju okrem Slovenska uplatňuje už len Maďarsko. Mnohí kritici tvrdia, že môže spomaliť finančné toky a odradiť menších podnikateľov od rastu. Je teda otázne, do akej miery táto daň splní očakávané ciele v oblasti zvyšovania príjmov do rozpočtu.
Okrem už spomínanej transakčnej dane vláda zaviedla aj požiadavku, aby každý podnikateľ (vrátane živnostníkov) mal do konca marca 2025 zriadený oficiálny podnikateľský účet. Nariadenie vychádza z potreby mať jednotný a dohľadateľný bankový kanál pre všetky prevody súvisiace s podnikaním.
Zavedením tohto opatrenia chce štát lepšie kontrolovať pohyby peňazí, pričom presuny medzi účtami, ktoré patria do rôznych bánk, automaticky podliehajú novej dani z finančných operácií. Výnimku majú len vnútrobankové prevody v rámci tej istej inštitúcie. Kritici zdôrazňujú, že takto sa, paradoxne, môžu malé firmy a živnostníci pokúsiť obmedziť elektronické platby, aby zbytočne nezaťažovali svoje účty ďalšími poplatkami.
Praktické tipy pre ľudí a firmy
- Kontrolujte príjmy: Ak váš mesačný príjem balansuje na hranici 4 036,79 eur, sledujte, aby ste sa vedeli vyhnúť nečakanému skoku do vyššej daňovej sadzby. Rozumné môže byť napríklad plánovanie investícií či strategické čerpanie výdavkov
- Zvážte hotovostné platby vs. elektronické transakcie: Pri podnikaní si vypočítajte náklady na novú finančnú daň a zvážte, či a ako obmedzíte elektronické platby. Pamätajte však aj na výhody transparentných záznamov a pohodlie klientov
- Nezabudnite na zvýšený vymeriavací základ: Každý, koho príjmy prekračujú 9 128 eur mesačne, bude musieť odviesť viac do Sociálnej poisťovne, čo môže výraznejšie skresať čisté príjmy
- Zriaďte si podnikateľský účet: Do konca marca 2025 to bude povinné pre všetky podnikateľské subjekty, vrátane živnostníkov. Uistite sa, že ho máte vybavený včas, aby ste sa vyhli prípadným sankciám
Dopady na rodinné rozpočty a podnikateľské stratégie
Zvýšenie daňovo-odvodovej záťaže zasiahne najmä zamestnancov s vyšším príjmom a tie SZČO, ktoré sa nachádzajú v pásme väčších tržieb. Odborníci z finančnej oblasti radia, aby si ľudia dopredu prepočítali dopad na rodinné výdavky, keďže vyššie odvody či nová daň môžu reálne znížiť disponibilný príjem. V prípade strednej a vyššej príjmovej skupiny môže byť rozdiel v čistom príjme mesačne citeľný.
Podobné pravidlá môžu aj spomaliť podnikateľskú aktivitu. Firmy, ktoré zvažovali rozširovanie výroby či naberanie nových zákaziek, si musia vyhodnotiť, či vyššie odvodové a daňové zaťaženie neuberie z ich marže. Na druhej strane, zvýšené príjmy do rozpočtu majú prispieť k ozdraveniu verejných financií, čo môže priniesť pozitíva v dlhodobom horizonte.
