Slovensko sa celkom často ocitá buď to v čele, alebo na chvoste rôznych rebríčkov. Smutnou skutočnosťou je, že nezriedka obsadzujeme prvé miesto v tých menej lichotivých rebríčkoch. A teraz prichádza ďalší. Minulý mesiac totiž Slovensko zaznamenalo najrýchlejší nárast cien potravín spomedzi všetkých krajín eurozóny. V rámci celej Európskej únie (EÚ) sme sa o prvé miesto delili s Rumunskom.
Ako píšu Aktuality.sk, na základe informácií TASR, ceny potravín v novembri stúpli až o 4,9 percenta medziročne. Ide o ďalšiu nepriaznivú štatistiku, ktorá protirečí sľubom súčasnej vlády z predvolebného obdobia o lacnejších potravinách.
Nízke platy, drahé potraviny
Najvýraznejší nárast cien bol zaznamenaný pri základných potravinách, ako sú mlieko, syry a vajcia. Tieto položky v priemere zdraželi o viac ako 7 percent medziročne. V rámci EÚ ide o druhý najrýchlejší cenový nárast v tejto kategórii.
Marek Gábriš, analytik ČSOB, upozornil, že jedným z faktorov, ktoré poháňajú zdražovanie potravín, je bezprecedentný rast cien olejov a tukov. Ceny týchto tovarov sa v novembri medziročne zvýšili o takmer 25 percent, čo predstavuje absolútne najvyšší nárast v celej únii.
Problémom sú aj vajcia. Priemerná cena vajec v novembri stúpla o 29,4 percenta, čo je druhý najväčší nárast v rámci EÚ. Ceny masla vykázali ešte viac dramatický nárast, konkrétne o 39,3 percenta. V tomto ohľade sme na druhom mieste, hneď za Českou republikou. Gábriš skonštatoval, že v rebríčku zdražovania patríme medzi lídrov, čo predstavuje významnú záťaž na slovenské domácnosti.
Riešení je veľa, no budú efektívne?
Drahé potraviny sú na Slovensku vážnym problémom už dlhšiu dobu. A je dosť možné, že od januára sa ešte väčšmi prehĺbi. Vtedy totiž nadobudne účinnosť konsolidačný balík s množstvom prísnych opatrení. Domácnosti najviac pocítia 23-percentnú základnú sadzbu dane z pridanej hodnoty (DPH), ktorá sa odrazí na zdražení množstva tovarov a služieb.
Štát sa naďalej oháňa zníženou (5-percentnou sadzbou) dane. Je však otázne, aký vplyv bude táto zmena mať, nakoľko nateraz sa vzťahuje len na veľmi úzky okruh základných potravín.
Lacnejšie potraviny chce dosiahnuť aj pomocou nového webu na porovnávanie cien potravín, ktorý bude fungovať pod záštitou ministerstva financií. Ten deklaroval, že nový systém vystupuje ako súčasť opatrení proti inflácií, ktoré majú jemnejší charakter, než priama cenová regulácia.
Hlavným cieľom štátneho webového sídla na porovnávanie cien potravín je zvýšiť transparentnosť cenových ponúk a umožniť verejnosti jednoduchšie pristupovať k aktuálnym, a teda presným informáciám o vývoji cien základných tovarov.
Predajcom bude lokalita slúžiť ako centrálne miesto na zverejňovanie cien vybraných produktov, čo by malo viesť k zmienenej vyššej transparentnosti a férovosti na trhu. Pre spotrebiteľov bude mať prínos v tom, že im umožní ľahšie identifikovať najvýhodnejšie ponuky, a teda lepšie zvládať nepriaznivý vývoj cien.
Martin Vlachynský z Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) však upozornil, že tento projekt bude cenovo náročný z hľadiska výroby i prevádzky. Pre obchody bude predstavovať dodatočnú byrokraciu, ktorú s najvyššou pravdepodobnosťou pretavia do svojich cien. Matej Krajčovič, predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu, si nemyslí, že náklady obchodníkov na zapojenie sa do nového systému budú vysoké. Obáva sa však rizika zdraženia položiek, ktoré v ňom nebudú evidované.
Hrozba cenovej regulácie
Štát taktiež upozornil, že pokiaľ by sa znížená sadzba DPH neprejavila v dostatočnej miere, môže pristúpiť k cenovej regulácii potravín. Pod týmto pojmom možno rozumieť priamy zásah štátu do trhu s potravinami, a to s cieľom kontrolovať alebo obmedziť ceny vybraných tovarov, resp. ochrániť spotrebiteľov pred neúmerne vysokými cenami. Ide o zásah, ktorý sa uskutočňuje prostredníctvom právnych alebo administratívnych opatrení.
Odborníci varujú, že zavedenie cenovej regulácie by na trhu mohlo vyvolať chaos vo forme nedostatku potravín, problémov na strane výrobcov, ako aj zrýchlenej informácie. Vlachynský sa v tomto smere opiera o príklad z Maďarska, kde regulované ceny potravín viedli k vysokému rastu cien neregulovaných produktov a nedostatku regulovaných tovarov.
