V budúcom roku bude na Slovensku skoro všetko drahšie. Vďačiť za to môžeme konsolidačnému balíku s prísnymi ekonomickými opatreniami, ktorými štát sleduje uzdravenie verejných financií, resp. zníženie ich deficitu. Zdražovať pritom nebudú len potraviny, elektronika či energie. Drahšie budú aj viaceré služby, dokonca aj tie najvyužívanejšie. Žiaľ, do tejto skupiny spadá aj poplatok za cestovné v rámci mestskej hromadnej dopravy (MHD) v Bratislave a okolí.
Ako informuje Spravodajský portál RTVS, v Integrovanom dopravnom systéme Bratislavského kraja (IDS BK) dôjde už onedlho, presnejšie 1. marca 2025, k úprave cenníka cestovného.
Ako ste zrejme vyčítali z úvodného odseku, táto úprava nebude pozitívna. Cestovné lístky budú drahšie, a to v priamej úmere s vyššou základnou sadzbou dane z pridanej hodnoty (DPH), transakčnou daňou a infláciou.
Konsolidácia ako hlavný aktér
Transakčná daň a vyššia DPH sú hlavnými opatreniami konsolidačného balíka, ktoré v roku 2025 budú predstavovať dva hlavné zdroje príjmu pre štátnu pokladnicu. Dokazuje to aj nový rozpočet, ktorý už bol odobrený Európskou komisiou (EK). Dokonca ho označila za jeden z najlepších v EÚ.
DPH od budúceho roka stúpne zo súčasných 20 percent na 23 percent. V dôsledku navýšenia DPH až o 3 percentuálne body dôjde k zdraženiu množstva tovarov a služieb. Výnimkou budú len niektoré tovary a služby, ktorým bola priradená osobitná sadzba. Patrí sem napríklad sadzba vo výške 5 percent, ktorá sa bude vzťahovať na základné potraviny.
Podnikatelia ešte k tomu pocítia úplne nový typ dane, a síce transakčnú daň. Tá sa bude odvádzať z každej transakcie a výberu hotovosti z bankomatu. V prípade elektronických transakcií bola sadzba stanovená na 0,4 percenta. Z každej transakcie sa však nikdy neodvedie viac ako 40 eur. V prípade výberov hotovosti z bankomatu bola stanovená sadzba 0,8 percenta, a to bez maximálnej výšky odvodu.
Vyšší poplatok za cestovné avizovali viacerí
Teraz ale späť k téme, čiže k drahšiemu cestovnému, avizované bolo dnes, a to priamo Ctiborom Košťálom, riaditeľom magistrátu, počas rokovaní bratislavského mestského zastupiteľstva, resp. v rámci rozpravy o rozpočte hlavného mesta na rok 2025.
Došlo aj k náznaku, že vyšší poplatok za MHD nemusí byť problém len v Bratislave, ale aj v iných samosprávach, nakoľko konsolidačné opatrenia budú mať celoplošný vplyv, nie adresný.
O potrebe zvýšiť ceny cestovných lístkov podľa Košťála hovoril aj samotný Bratislavský samosprávny kraj (BSK) či Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK). V rámci integrovaného dopravného systému tak došlo k novej dohode.
Košťál skonštatoval, že prioritou bolo minimalizovať dosahy na obyvateľov, preto rozpočet neobsahuje žiadne zvýšenie poplatkov ani zvýšenie dane z nehnuteľnosti. Pri prevádzke MHD sa však už vraj zapracovaniu dosahov konsolidácie do cien cestovného vyhnúť nedá.
Koľko si priplatíme?
Ako-tak dobrou správou je, že zdražovanie nebude masívne. Najpreferovanejší typ cestovného lístka, čiže lístok s 30-minútovou platnosťou, zdražie o desať centov, čiže z 1,10 eura na 1,20 eura, resp. o zhruba 10 percent. Rovnakou mierou má stúpnuť cena ročnej električenky – po novom sa má predávať za 263 eur. Bratislava však tvrdí, že napriek tomu bude električenka stáť menej, než koľko stála v roku 2018.
Pokiaľ ide o zvyšné typy cestovných lístkov, tie by mali v priemere zdražieť o 12,6 percenta. Výnimkou budú len žiacke električenky. Poplatok za ne ostane nezmenený.
Magistrát napokon odkazuje, že konsolidácia má dosahy nielen na dopravný podnik a samosprávy, ale má tiež negatívny vplyv na rodiny, predovšetkým na rodiny s deťmi. Časť z ich zvýšených nákladov preto mesto preberá na seba a cestovanie verejnou dopravou im nebude zvyšovať.
Poplatok za cestovné nebude to jediné, čo sa zvýši
Na záver ešte pár slov k spomenutému štátnemu rozpočtu. Ten sa v nemalej miere opiera o konsolidačný balík, pričom má za cieľ znížiť deficit verejných financií zo súčasných 5,8 percenta hrubého domáceho produktu (HDP) na 4,7 percenta HDP
Celkové príjmy štátnej pokladnice majú podľa predpokladov v budúcom roku dosiahnuť 27,6-miliardy eur. Suma výdavkov by sa medzitým mala vyšplhať na úroveň 34-miliárd eur. Pokiaľ ide o príjmy rozpočtu verejnej správy, tie sa údajne v budúcom roku priblížia k 60-miliardám eur, resp. 42,8 percenta HDP. Verejné výdavky by mali dosiahnuť 66,6-miliardy eur (47,5 percenta HDP).
Očakáva sa, že aj rozpočty na ďalšie roky budú cieliť na znižovanie deficitu verejných financií. V roku 2026 sa očakáva pokles na 3,7 percenta HDP, v roku 2027 na 3 percentá HDP. Ministerstvo financií považuje dosiahnutie týchto cieľov za nevyhnutné. Pomôcť tomu majú dodatočné konsolidačné opatrenia v objeme 1,9 percenta HDP (2,8-miliardy eur), ktoré by mali byť predstavené do roku 2027.
Ministerstvo financií ozrejmuje, že zákon o rozpočte verejnej správy na roky 2025 až 2027 bol pripravený v súlade s Národným strednodobým fiškálno-štrukturálnym plánom Slovenskej republiky, ktorý zohľadňuje roky 2025 až 2028.
Rozpočet Slovenska na nadchádzajúci rok bol schválený na úrovni ministrov financií eurozóny, resp. na úrovni Europskupiny, ako aj na úrovni ministrov financií všetkých krajín EÚ, resp. Ecofin. Uviedol do minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD). Podľa EK je náš rozpočet medzi ôsmimi najlepšími, pokiaľ ide o rozpočty členských štátov bloku.
Minister dodal, že pokiaľ by vláda v rámci rozpočtu nepodnikla žiadne významnejšie kroky, dlh Slovenska by stúpol až na 109-miliárd eur, čo je ekvivalent zhruba 74,1 percenta hrubého domáceho produktu (HDP). To by znamenalo prepad do tzv. dlhovej pasce, v ktorej by krajina bola odkázaná na veriteľov, ktorí by mohli diktovať, čo sa na Slovensku bude alebo nebude robiť.
