Ekonomická situácia Slovenska nie je dvakrát priaznivá, a to ani z hľadiska energetiky, konkrétnejšie plynu. Začiatkom roka 2025 totiž má dôjsť k zastaveniu tranzitu ruského plynu cez Ukrajinu, čo by významne poznačilo celú Európsku úniu (EÚ). Odborníci z Inštitútu sociálno-ekonomických rizík (IVRA) však upozorňujú, že ekonomické a hospodárske škody by konkrétne na Slovensku boli jedny z najvážnejších.
Aktuality.sk, na základe poznatkov TASR, informujú, že podľa odhadov by sa celkové náklady na energie pre EÚ mohli v najbližších dvoch rokoch zdvihnúť až na 120-miliárd eur. To odborníci považujú za vážne riziko pre konkurencieschopnosť, pričom varujú, že by na to doplatili najmä menšie krajiny, vrátane Slovenska.
Slovensko môže len na tranzitných poplatkoch prísť o zhruba pol miliardy eur. Samotná Ukrajina môže stratiť takmer miliardu eur, zatiaľ čo Rusko by mohlo vykázať stratu 2,5-miliardy eur.
Ukrajina o stopnutí tranzitu ruského plynu cez svoje územie hovorí už dlhšiu dobu. Spraviť tak chce nepredĺžením zmluvy, ktorej platnosť vyprší na začiatku budúceho roka. Tento krok vyvolal ostrý spor medzi slovenským premiérom Robertom Ficom a ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, čo bolo evidentné aj počas minulotýždňového samitu EÚ v Bruseli.
Štát a recipročné opatrenia
Ako sme vás informovali v samostatnom článku na tomto odkaze, podľa premiéra nejde o obyčajné politické gesto, ale o ekonomicky nákladný krok, ktorý negatívne zasiahne celú EÚ. Dodal, že vláda nevylučuje zavedenie recipročných opatrení voči Ukrajine, napríklad v podobe zastavenia exportu elektriny. IVRA uznáva, že takéto opatrenie by mohlo posilniť vyjednávaciu pozíciu Slovenska, no zároveň upozorňuje na bezpečnostné riziká v súvislosti s vojenským konfliktom na Ukrajine.
Pre lepšie porozumenie, čistý vývoz elektriny zo Slovenska na Ukrajinu v prvých troch štvrťrokoch (kvartáloch) 2024 dosiahol objem 1,9-terawatthodiny, čo predstavuje takmer 5-násobný nárast oproti rovnakému obdobiu minulého roka. Podľa IVRA však Slovensko z týchto dodávok elektrickej energie nezískava žiadny priamy finančný zisk.
Inštitút tiež kritizuje rozhodnutie ukrajinského prezidenta, pričom tvrdí, že toto rozhodnutie prispieva k napätiu v oblasti energetických dodávok a predstavuje riziko pre ekonomickú, hospodársku a bezpečnostnú stabilitu celej EÚ.
Je pritom nutné poznamenať, že Slovensko poskytuje Ukrajine nielen elektrickú energiu, ale aj ďalšiu významnú pomoc v rôznych oblastiach. Patrí sem aj technická pomoc, ktorá zahŕňa havarijné dodávky elektriny, príspevky na obnovu poškodenej energetickej infraštruktúry a nákup generátorov, transformátorov a iných zariadení. Pomáhame aj v oblasti sociálnej starostlivosti, zdravotníctva a vzdelávania.
Plyn môže byť drahší, zásoby sa míňajú
Späť k premiérovi – upozornil aj na to, že Slovensko môže byť po zastavení ukrajinského tranzitu vystavené rastu cien plynu. Keďže bude potrebné využívať alternatívne trasy z juhu, západu alebo severu, krajina sa dostane na koniec dodávateľského reťazca, namiesto doterajšej výhodnej pozície na jeho začiatku. Neodpustil si tiež poznámku, že zo znižovania závislosti EÚ od ruského plynu profitujú najmä Spojené štáty.
Na záver nemožno opomenúť priam strašidelné dáta späté so zvýšeným tlakom na európske zásobníky. Hoci ešte pred rokom vyzerala energetická bilancia optimisticky, chladnejšie počasie, konkurencia ázijských odberateľov skvapalneného plynu a politické napätie okolo dodávok skresali veľkú časť rezerv.
Podpisuje sa pod to viacero faktorov, vrátane chladného počasia, ktoré významne urýchlilo čerpanie plynu zo zásobníkov. Okrem toho sa objavilo tzv. „Dunkelflaute“, kedy veterné turbíny aj solárne panely produkujú výrazne menej elektriny, než je zvykom. Európa je tak nútená vykrývať spotrebu zvýšeným spaľovaním plynu, čo ešte viac odčerpáva rezervy. Ďalším faktorom je konkurencia zo strany Ázie pri dovoze LNG.
